Domino Svetík

Globalizácia je objektívne postupujúci proces, do ktorého sme vtiahnutí všetci. Ležiac na afrických plážach, počúvame americkú hudbu, a chlipkáme talianske víno…

Ale pozor! Nemýľme si spontánnu globalizačnú kultúrnu výmenu individuálnych konzumentov, s geopolitickou a ekonomickou globalizáciou, na čele ktorej sú štáty, alebo korporácie, prevyšujúce mocou a vplyvom väčšinu štátov.

To je riadený proces, na ktorom sa zúčastňujú globálni hráči a cieľom je moc nad zvyškom sveta a ovládnutie konkurentov a ich zdrojov.

EU, do ktorej štát ,,vyvezie“ svoju suverenitu v snahe získať bezpečnosť a prosperitu, je jedným z nástrojov riadenej globalizácie, pascou, do ktorej môže štát vojsť, ale cestu von už prežiť nemusí…

Nakoniec  hrozí, že štát nebude mať ani suverenitu, ani prosperitu a ani bezpečnosť. A nezostane ani štátom…

Môžeme napríklad Líbyu, ktorá pred pár rokmi bola štátom s jednou s najvyšších životných úrovní v Afrike, nazvať dnes  štátom?

Globalizácia, riadená globalizácia sa začala oveľa, oveľa skôr, ako Bismarck zjednotil Nemecko, skladajúce sa z vyše 35 štátov, kráľovstiev a kniežatstiev,  na zámku vo Versailles (áno, vo Francúzsku), v r. 1871.

Dynamiku riadenej globalizácii dodávali práve štáty svojim územným rozpínaním, a vojenská sila bola často najefektívnejším ,,motorom zmien“.

Štáty dobýjali a pohlcovali slabších a tak sa vytvárali buď homogénne štátne celky, alebo impériá,ktoré ovládajú vazalské štáty a čerpajú ich zdroje. Materiálne, aj ľudské.

Globalizáciu nepresadzuje, ani neriadi jeden subjekt, takisto ani všetky subjekty, podieľajúce sa na jej procesoch zďaleka nemajú rovnaké ciele, národný štát je však do istej miery hrádzou, aj prekážkou týchto procesov.

Vo výsledku tak máme svet, v ktorom žiadny štát nie je skutočne nezávislý. Samozrejme tým nemyslím kooperáciu a spoluprácu, ktorá je pre každý štát potrebná.

Myslím tým, že každý štát je buď priamo podriadený iným štátom, alebo korporáciám, alebo jeho politická reprezentácia, resp. jej časť je agentom cudzej moci.

Logicky tak nepracuje pre rozvoj svojho vlastného štátu, ale pre záujmy a ciele moci zvonka.

Niekde sa to dosiahlo vojenskou silou (Irak), niekde medzinárodnými zmluvami s právami korporácií nadriadenými zákonom štátu (CETA), niekde členstvom vo federácii štátov (EU), niekde obrannými (a útočnými), záväzkami (NATO), niekde záväzkami k ľudským právam cudzincov (migrácia), niekde koncentráciou superelít a korporácií riadiacimi vnútornú a vonkajšiu politiku štátu (USA) a niekde kombináciami viacerých vyššie spomenutých faktorov.

Geopolitika = politika + geografia.

Geopolitika je vlastne územná politika, boj o územie a o zdroje, teda ,,hra“, čo ju hrajú vo svete mocnosti už tisícročia.

Cieľom sú zdroje. Zisk jedného je stratou druhého. Je to mocenská súťaž o nadvládu a prežitie. Tu nejde ani o ľudské práva, ani o sociálny status, ani o ľudí všeobecne.

Ide o vznik, zotrvanie a zánik impérií. Počet mocností, ktoré si to na tomto poli ,,rozdávajú“, nie je veľký. Svoje ciele vždy skrývajú a kamuflujú, verejnosť číta z ovládaných médií iba to, čo hráči chcú, aby čítala, určite to však nie je pravda.

Najdôležitejším geopolitickým argumentom je vojenská sila.

USA sú najsilnejšou mocnosťou  a geopolitickým hráčom 20.  storočia. Do 21. storočia vpochodovali, ako faktický vládca sveta. Z ich rozhodnutia vznikali a zanikali nielen vlády a systémy, ale aj štáty.

Rusko a Čína sa na začiatku 21. storočia vynorili, ako konkurenti a súperi USA. Kde boli dovtedy? V 2. sv. vojne stratilo Rusko (v zmysle ZSSR), vyše 27 miliónov ľudí, pričom po vojne nezostal niekde na tisícoch kilometroch jediný meter koľajníc, v niektorých mestách nestál jediný dom.

Čína prišla asi o 18 mil. ľudí.

Úlohu, ktorú pri geopolitickom formovaní sveta hralo v Európe Nemecko, v Ázii hralo Japonsko.

USA tieto starosti (zničenej infraštruktúry a chýbajúcich ľudských zdrojov), nemali, takže sa mohli venovať príprave na stret a rozvíjať sféru svojho vplyvu prakticky bez prekážok (na Zemi, aj vo vesmíre).

       „Všetka politická moc pochádza z hlavne pušky…“(Mao)

Európa (v zmysle EU), nie je relevantnou mocnosťou práve z dôvodu absencie vojenskej sily.

EU môže poskytovať zdroje (aj ľudské), pre armádu NATO, je to však stav, ako keď Rím ústami Cézara prikázal niektorej z provincií, postaviť légiu z miestnych odvedencov. Bola to sila vycvičená a vyzbrojená podľa štandardov Ríma, nebojovala však za nezávislosť vlastnej vlasti, ale vždy na obranu záujmov Ríma (odporúčam prečítať si Cézarove „Zápisky o vojne v Galii“).

NATO je sila, v radoch ktorej môžu umierať občania štátov EU. Bránia však provincie a hranice impéria, aj keď propaganda hovorí, že USA bránia slobodu EU.

EU práve z dôvodu, že stavia ,,légie“ pre impérium, geopoliticky v dnešnej podobe neprežije.

Ukrajina – nástroj geopolitiky.

Aj jej obeť…

Ak sa pozriete na mapu a na nej si označíte štáty s najväčšími zdrojmi surovín, tak ste vlastne našli ciele.

Tak pochopíte, prečo sú isté štáty predmetom agresie častejšie, ako iné. Takisto viete predpovedať, ktorá oblasť bude v budúcnosti oblasťou ,,národného záujmu“ určitej mocnosti.

Najlepší spôsob, ako oslabiť protivníka, je  – cudzími rukami. Kríza na Ukrajine bola udržiavaná, živená a podporovaná práve kvôli geopolitickým záujmom, za účelom oslabenia jednej mocnosti druhou.

Ukrajina poskytla na toto ,,dobrodružstvo“ svoje zdroje – územie, armádu, ľudí. Najväčšie škody teda logicky znáša Ukrajina.

Či chudáci Ukrajinci chceli iba lepší život, alebo vyprášiť oligarchom kožuchy, je irelevantné. Či sú fašisti, alebo naivné obete, je bezpredmetné tiež. Stali sa nástrojom geopolitickej stratégie a do dnešnej situácie boli vmanipulovaní.

Že ich politická reprezentácia niečo dôležité prehliadla, je viac, ako isté. Susedná mocnosť totiž, počnúc dátumom 08.08.2008, začala na geopolitické ,,podnety“ opäť reagovať silou.

Takisto MZV tejto mocnosti vyhlásil:,,Ak sa Západ pokúsi vtiahnuť Ukrajinu do štruktúr NATO (rozumej vyzbrojiť a pripraviť na vojnu susedný štát so 40 mil. obyvateľov), bude Ukrajina rozdelená.“

Kto tu čomu nerozumel?!

Ak by si Ukrajina namiesto Saakašviliho (neskôr Dzurindu a Mikloša), vybrala za poradcu mňa, mohol som im to povedať aj po Rusky a mohli ušetriť kopu životov, aj územia, aj peňazí…

Nám zostáva iba dúfať, že pod rúškou napríklad boja  proti ,,Gorilej oligarchii“, alebo proti zdieračským distribútorom energií, sa u nás práve neorganizuje niečo podobné.

Dôležitým ukazovateľom je vždy si zistiť, kto pre koho pracuje.

Ak počujeme napr. o neziskovkách, ktorých šéfom je istý George Soros, tak by sa nám mali  v hlave ,,rozsvietiť kontrolky“.

Vlastenectvo a tradícia národného štátu, ako zdroj  jeho prežitia.

Konflikt medzi liberálnymi globalizátormi a vlastencami sa vyostruje a vytláča spor ľavica – pravica do úzadia.

V mysliach globálnych plánovačov a ich ideológov, ako gróf Robert Coudenhove – Calergi, (duchovný otec vízie ,,európskeho“ občana, bez národnej vlasti), ktorý je jednou z najposvätnejších ikon EU, alebo nacista W. Hallstein, prvý predseda EU (sformuloval pravidlá EU pod nadvládou víťazného Nemecka a po prehratej vojne ho globalisti poverili ich realizovať v praxi), alebo americký vojenský geostratég a plánovač, T. Barnett (s víziami na ktorých sa neúnavne ,,maká“ ), idú procesy stále dopredu podľa plánu, akurát sa operatívne korigujú:

T. Barnett, bývalý poradca vlády USA:

„Konečným cieľom je homogenizácia všetkých štátov na zemeguli. To musí byť dosiahnuté zmiešaním rás s cieľom vzniku svetlo – hnedej rasy v Európe. Preto musí Európa prijať ročne 1,5 milióna prisťahovalcov z tretieho sveta. Výsledkom tak bude vznik populácie s priemerným IQ 90, ľudí, ktorí budú príliš hlúpi na to, aby chápali, ale dosť inteligentní, aby pracovali.“

 

Pán Barnett má právo na svoj názor, ako má každý právo na svoj. Ale ak je tento človek jedným z plánovačov vojensko – priemyselného komplexu USA, je potrebné zbystriť pozornosť.

Mojim právom je totiž takéto plány odmietnuť, pretože násilnú eugeniku a genetické a sociálne inžinierstvo považujem za prvky nedemokratické, dokonca totalitné.

Ak s vyššie napísaným názorom p. Barnetta súhlasíte, je to v poriadku. Ako však plánovači novej rasy a nového človeka chcú prinútiť tých, čo nesúhlasia?

Jednoducho. Do kotla s názvom EU privedieme ľudí všetkých etník, rás a náboženstiev a vytvoríme prostredie, ktoré  vás prinúti, alebo znásilní, alebo zabije.

Túto vec si však uvedomuje čoraz viac ľudí. Pretože p. Barnett sa neplánuje sám zúčastniť programu, ktorý navrhuje pre milióny iných ľudí.

Návrat k národnému štátu.

Ak navodíme atmosféru strachu – každý kto volá po návrate kompetencií do lona materského štátu bude označený, ako rasista a extrémista, či terorista – a necháme políciu a súdy ,,vykonávať spravodlivosť“, o niekoľko mesiacov ten, čo požaduje vystúpenie z NATO, EU, alebo viac kompetencií pre svoj štát, bude zločinec.

V každom lénnom štáte EU vznikajú špeciálne jednotky na boj proti propagande, extrémizmu a terorizmu.

Stačí vás označiť. Prídu po vás, zbijú vás a zavrú. Odsúdiť vás ani nemusia. Médiá a ,,verejná mienka“, vás už spoľahlivo zničia.

Zaujímavé na tomto stave je, že v celej EU doteraz vládli tzv. ľavicové strany. S nimi si občan spája ochranu svojich práv, sociálnu politiku, rozvoj štátu priateľského k svojim občanom.

Aj v USA doteraz vládol ,,demokratický“, teda ľavicový prezident Obama. A za jeho vlády impérium bombardovalo 7 krajín a zhodilo v nich takmer 27 000 kusov bômb.

Niečo tu nesedí? Áno. Choďte vyššie a prečítajte si, čo je to geopolitika.

Má národné štáty teda brániť ,,pravica“?

Návrat k patriotizmu.

Nuž, voliči sa budú musieť prebrať. Každý sám za seba, so zodpovednosťou za svoj život a svoju rodinu musí prísť k poznaniu, s kým sa spojiť, aby prežil.

Prosperita, bezpečnosť, aj v uliciach, aj v zmysle ochrany hraníc, stabilita – to budú otázky, ktoré voliča budú zaujímať.

U nás to nie je také vypuklé, pretože časť vládnej koalície má vlastenecké cítenie. V krajinách, kde indoktrinácia za vinu na zverstvách v koloniálnej politike, alebo 2. sv. vojne vštepila obyvateľstvu od kolísky až po hrob ,,dedičný hriech“ viny za obete, za ktoré oni dávno nemôžu, tam sú presvedčení, že iba pomáhajú blížnym a že je to ich povinnosť.

Vlastenec je v slovníku vládnúcich elít jednoducho nacionalista. Prečo vlastenca nenazvať rovno fašista, veď každý štát v Európe okrem Švédska, Británie a Švajčiarska bol fašistický (v zmysle nacistický), – buď Nemecku podľahol (za 3 týždne ako Francúzsko?!), a bol jeho vazalom a zdrojom, alebo po jeho boku rovno bojoval (ako Slovensko).

Ľavicové vládnúce strany sa, až na výnimky boja vlastenectva.  Práve z vyššie uvedených dôvodov (neboja sa však obhajovať vojny z údajne humanitárnych dôvodov). Až sa čudujem, ako v ústave SR môže byť preambula začínajúca:,,My národ Slovenský“….

Stačí však, aby vládu zostavilo združenie agentov cudzej moci, ktorých sú na Slovensku tisíce a ústava bude začínať, ako tá Česká:,,My, občania ČR“…

Alebo ju bude začínať veta:,,My, občania EU“…

Tak sa nechajme prekvapiť, čo prinesie vlna západoeurópskych volieb v r. 2017.

Možno nič.

Ale ,,európsky establišment“ bije na poplach.

Pretože po voľbách, napríklad v takom Francúzsku, by niekto mohol prísť do Bruselu, a ten sladký, hýrivý život v prepychu a dostatku, ďaleko od reality a zodpovednosti voči tým, ktorých údajne zastupujú – by im mohol odpískať.

To bude pravý dôvod ich strachu – peniaze…

http://hulkessays.com.au/essay-writer/

S úctou

domino svetík

P.S.:                        ALTERNATÍVA.

Nové číslo časopisu, v ktorom má príspevok aj tento autor, nájdete v stánkoch.