Domino Svetík

Petr Vlk, šéf Českého serveru Kosa, ktorý v minulosti uverejnil aj nejaký ten môj článoček, napísal k nedožitým 80 – tym narodeninám Václava Havla článok: Václav Havel 80…

Keďže s Petrom vcelku rád komunikujem a analyzujem politické udalosti, tak aj tento článok sa stal predmetom môjho zamyslenia o charaktere človeka, ktorý sa rád prezentoval, ako ten, čo žije v pravde.

Pár priateľov sa ma pýtalo, či ,,dám“ blog k výročiu V. Havla a ja som im odpovedal, že nie, pretože článkov o jeho živote, diele a vláde, sa vyrojilo množstvo, zaujal ma napríklad tento pohľad Kláry Samkovej.

Petrovi Vlkovi som však svoj opozičný pohľad na V. Havla poslal mailom a tu ten môj list zverejňujem:

Práve čítam Tvoj článok o V. Havlovi a musím povedať jedno:

                              Zjednodušuješ.

1. V. Havel bol v hodinu H najlepšou voľbou.

Netuším, kto vtedy Havla poznal v Čechách, ale na Slovensku takmer nikto.

Keďže sa, čo sa dá robiť, stal prezidentom práve Havel a nikto iný, je zbytočné tvrdiť, že nikto lepší nebol a Tvoje tvrdenie je nadmieru sugestívne.

2. Zbrojovky a priemysel skončili pre rozpad trhu. Tým, že sa rozpadla východoeurópska EU – RVHP, a kontrakty neboli naviazané na Západ, fabriky jednoducho padali.

Ale nie všetky. Pád istej chemickej fabriky (napr.), sa podarilo odvrátiť tak,  že 80% produkcie sa podarilo presmerovať na Západ.

Jedna vec je ale skrachovať v konkurencii a druhá vec je skrachovať nariadením vlády.

Iste súhlasíš, že v tom je ,,kapku“ rozdiel, keďže Tvoje tvrdenie o neodvratnom krachu pre vyššie nemenovanú fabriku neplatilo,  logicky teda nemuseli skončiť ani iné firmy.

3. V. Havel nijako nebránil, resp. nedokázal zabrániť rozpadu ČSR, a musíš uznať, že rozpad ČSR pri 17.11.89 občania nechceli.

Dokonca im sľúbil zachovať zamestnanosť.

Sľúbil nevstupovať do žiadneho paktu.

Práve zvolením Havla, s jeho naivizmom v medzinárodných, aj domácich vzťahoch, otázkach amnestií, rozpadu štátu, zrušením zbrojného priemyslu, ale aj v otázkach morálky a pravdy, v ktorej tvrdil, že máme všetci žiť, to nebolo celkom košér a jednoducho väčšina Čechov a Slovákov (a Slováci rýchlejšie), precitla a zistila, že pán prezident jedno hovorí a druhé robí (a žije).

                          Tento rozpor sa volá rozpor medzi slovami a činmi.

4.  Okolnosti, za ktorých bol V. Havel zvolený druhýkrát prezidentom ČR.

Zvolenie Havla Českým prezidentom, keď chýbal jeden hlas. Polícia zavrela poslanca Sládka na jeden deň a  tento nehanebný skutok umožnil zvoliť Havla o jediný hlas prezidentom ČR.

Toto je nezmazateľná škvrna na dejinách ČR. Aj na národe, pretože ste  si takúto  potupu nechali vnútiť.

Zaujímavé je, že nikto ju v Čechách nerozmazáva.

Tým ste si naštartovali chaos, vniesli do mysle národa rozkol a mlčaním ho nevyriešite.

A človek Havel, taký, akého ho prezentujete, ten by takúto voľbu, takéto pošľapanie pravdy, jednoducho neprijal.

Ak túto potupu V. Havel prijal, nebol to ten človek, ktorého prezentuješ.

Prečo to vlastne V. Havel prijal? Finančne bol predsa zabezpečený ,,na sto rokov“.

Nič ho nenútilo túto hanbu prijať.

Ak ju prijal, ukazuje to na jedno:

  Deficit charakteru a deficit súdnosti, deficit vnímania reality.

Preto každý, kto na prezidenta Havla dnes nadáva má pravdu, pretože:

Na lídrov sú kladené vyššie nároky.

Prezident musí byť na inej úrovni, ako bežný ,,křupan“.

A V. Havel touto voľbou (ktorú prijal), dokázal, že vtedy, v r. 1989 bol zvolený za prezidenta ČSR nesprávny kandidát.

Voči človeku V. Havlovi nemám jedinú výhradu. Mal som ho rád a dal by som si s ním pivo hocikedy.

Voči prezidentovi V. Havlovi však mám výhrady a s ním by som na pivo nešiel.

A na záver analytik Štěpán Kotrba na otázku Parlamentních listú:

Kde se za těch 26 let od listopadu poztrácelo české nadšení pro Západ a západní Evropu? 

Bylo promrháno sebejistou drzostí, s níž zde západní firmy pod ochranou svých ambasád kradly. Včetně těch amerických. Vzpomeňme Tatru Kopřivnice, Aero. České nadšení pro Západ bylo promrháno podhodnocenou korunou, prací za žebráckou mzdu, zlodějskými privatizacemi, spekulativními bankroty a odstraňováním české konkurence z evropského trhu. Nezaměstnaností a ztrátou pracovních i životních jistot. Sprostotou politiků, počínaje Václavem Havlem a jeho kšefty s Lucernou, konče Václavem Klausem a kauzami Komanický, Helbig. Kupónovou privatizací a útěky podnikatelů té doby před právníky a berňákem do daňových rájů. Lehkými topnými oleji. Kšefty s tabákem a pančovaným lihem. Rozprodejem strategických zásob ze státních hmotných rezerv nebožtíkem Luxem. Rozprodejem armádního vybavení, včetně Migů 29. Nákupy padáků, pandurů. Rozprodejem části nemocnic, rušením jeslí a mateřských školek. Žebráckou výší důchodů, bezdomovectvím. Ponížením. Rozkradením 300 miliard ročně na „dividendy“ těchto zlodějů, které odtečou do zahraničí. Nulovými či zápornými úroky bank. Kvalitou západních potravin pro český trh. To všechno přišlo s nálepkou „svoboda“, „demokracie“ a „západní“.

S úctou

domino svetík