Domino Svetík

20. storočie bolo nesporne storočím Spojených štátov.

Európa po dvoch obrovských vojnách zažila totálny rozklad štátov, z ktorých sa pred vojnami skladala, čo stálo život viac, ako 80 mil. jej obyvateľov, jej veľká časť prešla od feudálneho modelu riadenia, cez prudký nástup kapitalizmu, časť si vyskúšala socialistický experiment so spoločným vlastníctvom majetku a výrobných prostriedkov, pričom majetok a výrobné prostriedky boli násilne odobrané ich predchádzajúcim vlastníkom – aby sa napokon – v túžbe po mieri, prosperite a stabilite zaviedol dnešný model spoločnej EU, v ktorom štáty kooperujú, plánujú, rozhodujú a rozvíjajú sa na nadnárodnej úrovni.

Medzitým Spojené štáty zažili s modelom parlamentnej demokracie a trhovej ekonomiky prudký rast vo všetkých hospodárskych oblastiach a stali sa lídrom sveta. Pretože boli jedným z víťazov druhej svetovej vojny, po Jaltskej konferencii, ktorá rozdelila Nemecko, stali sa správcom jeho západnej časti – SRN, (tak, ako ZSSR dostal východnú časť – NDR), a natrvalo sa usadili v Európe.

Na pozadí týchto dejinných udalostí sa z USA stala svetová veľmoc číslo jeden. USA nielen najviac vyrábali, ale aj spotrebovávali a stali sa aj najbohatším štátom, vojensky najsilnejším, s koncentrovaným bohatstvom a mocou. Niet sa čo čudovať, že po stránke ekonomickej, sa všetci chceli USA podobať.

Tento vývoj však postupne priniesol enormnú koncentráciu zdrojov, teda majetku, do rúk čoraz užšej skupiny ľudí – elity – ktorá ovplyvňuje nielen vnútornú politiku Spojených štátov, čo znamená doslova priame rozhodovanie o tom, kto bude vo vláde, v Senáte, alebo kto bude prezidentom, ale aj politiku najskôr okolitých krajín,  až po dnešný stav, kedy priamo ovplyvňuje (a riadi), smerovanie celého sveta.

Svetu začalo pomaly dochádzať, že minimálne istá časť bohatstva USA nepochádza z domácich zdrojov, či už prírodných, alebo ľudských, ale aj zo zdrojov krajín, ktoré elita, riadiaca USA, ovládla vojensky, alebo politicky. V minulosti by sme použili výraz – kolónie.

      Mocenský aparát štátu a jeho armáda, slúžia elite, ktorá daný štát ovláda,       na získanie a kontrolu zdrojov – včetne ľudských.

Od Japonska,  cez Veľkú Britániu, Kanadu, Austráliu, Európsku úniu, Turecko, až po Ukrajinu – a mnoho ďalších – pre všetkých sú dnes doporučenia prichádzajúce zo Spojených štátov, doslova záväznými.

Ak však pripustíme myšlienku, že Spojené štáty riadi v skutočnosti elita, ktorá má v rukách výrobné prostriedky, médiá a politikov, môžeme ešte hovoriť, že USA sú demokraciou? (Táto otázka však platí pre väčšinu súčastného sveta).

Demokracia predsa znamená vláda ľudu. Vládne v USA naozaj ľud, ktorý sa zúčastňuje moci prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo týchto zástupcov vyberajú elity, mediálne ich odprezentujú ľudu, pričom vedia, že nech ľud vyberie kohokoľvek, vždy je to služobník elít?

Ak pripustíme druhú možnosť, čo to znamená? Znamená to, že nielen Spojené štáty, ale aj časť Európy a sveta je nástrojom na vykonávanie želaní úzkej skupiny elít, ktorá myslí v prvom rade na svoje záujmy, svoju prosperitu a svoj prospech.

Ako z toho von? Ľudské zdroje.

O čo vlastne ide vo svete?

Ide o primeranú účasť na rozdelení zdrojov. Miliardy ľudí túžia po tom, aby sa zdroje delili rovnomerne, spravodlivo, aby mal každý zabezpečenú slobodu, blahobyt, rozvoj, prosperitu – ide skrátka o zdroje. Zdroje energií, potravín, životného priestoru. Bohužiaľ, takmer každý jedinec z tých miliárd, je aj egoista, čiže každému, kto sa dostáva ku zdrojom (a je jedno, či ide o rožok, alebo o zlatú baňu), jeho pudy zároveň velia, aby si svoje zdroje chránil pred ostatnými.

Základnou otázkou, na ktorej stojí vojna a mier – existencia celého sveta je to, ako tieto zdroje získať, kontrolovať a ako, s kým a či vôbec sa o ne deliť.

Kým však miliardy ľudí tisícročia o inom nerozmýšľali, sami sa stali pre iných zdrojmi – ľudskými zdrojmi – ktoré elitám prispievajú svojou prácou a svojimi životmi, dobrovoľne, alebo nútene – k tomu, že elity kontrolujú čoraz viac zdrojov.

             Čo by ste robili, ak by ste patrili k ,,elite jedného percenta“?

1. Z nejakého, verejnosti neznámeho dôvodu by ste, v prvom rade, všetky zdroje na svete, považovali za vaše a snažili by ste sa ich mocensky kontrolovať, nech už sú hocikde.                2. Každého, v akejkoľvek krajine, kto by z nich čerpal bez vášho dovolenia, či bez odvedenia príslušnej dane, by ste označili za vášho nepriateľa a podnikli by ste kroky k jeho eliminovaniu.

3. Ak by ste patrili k tomu legendárnemu 1 %, tak by ste sa delili o cca 10 % svetových aktív, mali by ste vplyv na zloženie vlády v USA a VB a kontrolovali by ste časť vlád v najbohatších, ale aj najchudobnejších štátoch sveta. V kluboch, ako sú CFR, Trilateral comission a i., by ste nechali vašich podriadených oznamovať vaše rozhodnutia, proti ktorému štátu začne NATO vojnu.

(Ak sa domnievate, že to je nemožné, kliknite si na vyššie označený link a prečítajte si stenografický záznam z vystúpenia K. Schwarzenberga, vtedajšieho min. zahr. vecí ČR, v českom parlamente ).

– Ak by ste patrili k elite nejakého  vazalského štátu, tak by ste nepriamo vlastnili a  riadili niekoľko veľkých firiem, fariem, hotelov a cez vaše peniaze by ste ovplyvňovali moc v štáte.

Malý príklad: Pri kauze Váhostav sa spomína meno Široký. Je takmer isté, že nie je v manažmente firmy. Jeho meno nenájdete ani medzi akcionármi firmy, ktorými sú neznáme firmy so sídlom napr. na Cypre, Grenade, Belize, ostrovoch Princa Tomáša, atď. Ak by ste si však nechali prehrať telefonické záznamy rozhovorov vrcholného manažmentu, zistili by ste, že vyššie zmienený pán pravdepodobne predsedu predstavenstva občas pozve na obed, alebo k sebe do kancelárie…

Čo by ste teda robili, ak by ste boli časťou 1% – nej elity?

Odpoveď je jednoduchá: Použili by ste časť svojej moci, svojho vplyvu a svojich zdrojov k tomu, aby ste svoje zdroje, svoju moc a svoj vplyv ochránili pred všetkými, ktorí by vás o ne mohli pripraviť. V praxi to znamená, že by ste vytvorili vo vnútri vlastnej krajiny systém, ktorý by udržoval obyvateľstvo v ilúzii, že ono vlastne rozhoduje o svojej prítomnosti, aj budúcnosti – vytvorili by ste zákonodarný, a mocenský aparát, ktorý by bol mediálne prezentovaný, že je tu na to, aby slúžil ľuďom, pričom v skutočnosti by bol na podporu moci elít a kontrolu obyvateľstva – vytvorili by ste parlamentnú demokraciu.

Možno u nás to ešte nie je také evidentné, ale v USA je jasné, že ľudia, ktorí sedia v Kongrese a Senáte sa tam dostali pomocou veľkých súm peňazí a mediálnej kampane, takže vlastne boli vybraní elitami a slúžia tým, ktorí majú k dispozícii aj peniaze, aj médiá.

Ďalej by ste použili armádu, aby v určitých častiach sveta zabezpečila prístup k zdrojom  -kontrolou elít v kolóniách.

Tieto miestne elity, by vám výmenou za svoju regionálnu moc a prístup k regionálnym zdrojom, v tej – ktorej krajine zabezpečili, že ,,vaše“ zdroje sú dobre chránené.

Dá sa teda hovoriť, že USA, ale aj štáty Európy,  sú  demokraciou, čiže vládou ľudu?

Nebuďme pokrytci a začnime veci nazývať pravými menami.

– Pokračovanie-

S úctou

Domino  Svetík