Domino Svetík

Ruská armáda dobyla Krym v roku 1774.                                                                 V roku 1783 ho cárovná Katarína II.  začlenila do Ruskej ríše. Odvtedy za Krym ešte Rusi preliali veľa krvi. V Krymskej vojne proti Turkom a západným mocnostiam v rokoch 1853 – 1856. Bránili ho proti Nemcom v II. svetovej vojne. Obrana Krymu stála Rusov tisíce životov. V roku 1954 N. Chruščov administratívne presunul Krym do správy USSR.                                                                                                                                         Nedaroval Krym Ukrajine, ako sa tvrdí, išlo o administratívne začlenenie v rámci ZSSR.                                                                                                                       Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, Krym, kde väčšinu tvoria Rusi, sa stal súčasťou iného štátu.

 20. januára 1991 bolo na Kryme referendum o obnovení Krymskej autonómnej republiky ako subjektu Sovietskeho zväzu.  93 % voličov hlasovalo za.                                                                                                                                         17. 3. 1991 bolo v celom vtedajšom Sovietskom zväze referendum s otázkou:,,Ste za  zachovanie ZSSR?“ Za zachovanie hlasovalo v ZSSR 76,4% zúčastnených voličov, na Ukrajine 80,2 % voličov. (Referendum sa nekonalo v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Arménsku, Gruzínsku a Moldavsku – teda v 6-tich z 15 tich zväzových republík).                                                Kvôli tomuto referendu sa výsledky Krymského referenda o nezávislosti a pričlenení k Rusku právne nerealizovali a dostali sa do úzadia.

     Referendum, ktoré zrušilo referendum?

                                                                                                                                Platne zvolený Krymský parlament prijal 4. septembra 1991 Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu, ako výsledok januárového referenda.                                                   1. decembra 1991 bolo opäť v celej Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny. 90 % voličov hlasovalo za samostatnosť Ukrajiny a na Kryme 54 % voličov. V referende však bola otázka iba o samostatnosti Ukrajiny, nie otázka o samostatnosti Krymu. Túto otázku už vyriešila Deklarácia zo 4. septembra a referendum z januára 1991. Neexistuje teda žiadne rozhodnutia obyvateľov Krymu, ktorým by sa vzdávali svojej samostatnosti. Naopak, výsledkami referenda z 20. januára 1991 bolo právoplatné rozhodnutie o Krymskej autonómnej republike ako subjekte Sovietskeho zväzu. Hlasovanie o nezávislosti Ukrajiny, prebehnuvšie aj na Kryme, sa tak vlastne kvôli nedotiahnutiu právnych záverov referenda o samostatnosti Krymu, uskutočnilo v štáte, kde sa už uskutočniť nemalo – na Kryme.

Dňa 6. mája 1992 krymský parlament prijal Ústavu Krymu zodpovedajúcu výsledkom referenda z 20. januára 1991. Podľa Ústavy Krym bol nezávislým štátom v štruktúre Ukrajiny.                                                                                                             Ukrajinský parlament Ústavu Krymu v roku 1995 zrušil a ponechal Krym len ako autonómnu republiku v rámci Ukrajiny. Mal však na to právo?

             Politici, ktorí ignorovali vôľu ľudu.

Na základe výsledkov úspešného referenda zo 17.3.1991 o zachovaní ZSSR, mala byť 20. augusta 1991 podpísaná nová zväzová zmluva ZSSR.

V auguste 1991 však na základe toho, že v pripravovanej zmluve sa už hovorilo o suverénnych štátoch a o konfederatívnom usporiadaní budúceho ZSSR, vznikol tzv. puč, vedený G. Janajevom, pri ktorom došlo k povolaniu armády a vyhláseniu výnimočného stavu

Gorbačov, ako sa zdá, už pracoval na cieľavedomom zániku ZSSR, ktorému malo predchádzať, kvôli upokojeniu a oklamaniu obyvateľstva, tzv. Spoločenstvo nezávislých štátov, čo bola vlastne konfederácia, s vlastnými prezidentami.

Gorbačov je v Rusku považovaný za svoju nejasnú úlohu, ktorú zohral v prospech západu, za zradcu a v týchto dňoch sa proti nemu vedie trestné stíhanie za vlastizradu.

Na stranu Gorbačova sa postavil Jeľcin a pučisti boli zatknutí.

7. a 8. decembra 1991 v Bielovežskom lese vyhlásili navzdory vyššie spomenutému referendu, prezidenti Ruska, Bieloruska a Ukrajiny – Jeľcin, Šuškevič a Kravčuk – nezávislosť svojich krajín na ZSSR, čo je považované za jeho faktický zánik.

S. Šuškevič: ZSSR vytvorili v roku 1922 Ruská federácia, Ukrajinská a Bieloruská SSR ako aj Zakaukazská federácia. No tá zanikla a nemá právneho nástupcu. Znamená to, že bez akýchkoľvek pochybností existujúci zakladatelia ZSSR prijímajú rozhodnutie o vypovedaní zmluvy.

             Bolo referendum zo 16.marca 2014 legálne?

                                                                                                                                    Mal krymský parlament legitimitu vyhlásiť referendum zo 16. marca 2014 s otázkou, či obyvatelia Krymu sú za nezávislosť a pripojenie k Ruskej federácii alebo chcú zostať v rámci Ukrajinskej republiky?                                                                                         Suverénny štát, za ktorý sa Krym právoplatne vyhlásil  v roku 1991 – má právo rozhodovať suverénne o svojom osude.

Krym sa vrátil do zostavy RF, na základe dobrovoľného vyjadrenia vôle prevažnej väčšiny obyvateľstva a bez akéhokoľvek použitia sily a smrti ľudí.
Čítať úplne: http://slovak.ruvr.ru/news/2014_07_16/USA-tvrdia-o-poruseniach-RF-Helsinskeho-dokumentu-aby-prikryli-svoje-narusenia-7372/

Akú váhu mal Reaganov sľub Gorbačovovi o nerozširovaní NATO na východ?

Nebola to zmluva ratifikovaná Kongresom, nie je uložená v archívoch OSN, právne neexistuje. Z. Brzezinski:,,Gorbačova sme podviedli“.

Akú váhu mala Budapeštianska dohoda medzi Jeľcinom a Kučmom o nedeliteľnosti hraníc Ukrajiny?

Nebola ratifikovaná Ruskou Dumou, nie je uložená v archívoch OSN, z hľadiska medzinárodného práva neexistuje, bolo to písomné vyhlásenie dvoch prezidentov…

                  Zásadná otázka:

   Vyhlásili takto (v rozpore so zákonmi a ústavou materskej krajiny), nezávislosť aj iní?  

1. Spojené štáty americké vyhlásili nezávislosť 4.júla 1776, počas vojny za nezávislosť 1775 – 1783, v ktorej 13 kolónií, ktoré podliehali vláde a zákonom Veľkej Británie zvíťazilo a donútilo V. Britániu podpisom tzv. Parížskeho mieru, uznať USA.

Dobre si prečítajte, čo je, o.i., obsahom Deklarácie  nezávislosti USA:

• jednoznačné rozhodnutie kolónií prerušiť všetky zväzky s Britániou poukázaním na nedemokratický charakter britskej nadvlády, čím táto stratila, v prirodzenoprávnom zmysle, legitimitu
• pretvorenie kolónií na nezávislé štáty založené na republikánskom základe združené do Únie
• zorganizovanie domobraneckého vojska
• vyjadrenie nutnosti viesť oslobodzovací boj až do víťazného konca
• zakotvenie princípu suverenity národa s právom zvrhnúť vládu, ktorá koná proti vôli ľudu

 Ak takto vznikli USA, prečo práve USA vedú kampaň za nelegitimitu referenda o nezávislosti Krymu?

2. Štáty bývalej Juhoslávie: Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina.

Slovinsko, vznik 25. jún 1991, keď po referende, ktoré bolo v rozpore s Ústavou Juhoslávie, vyhlásilo nezávislosť (referendum sa nekonalo v celej Juhoslávii, tak, ako aj v prípade Krymu a Ukrajiny, čo napádajú odporcovia suverenity Krymu).

Chorvátsko, vznik 25. jún 1991, keď po referende, konanom v rozpore s Ústavou Juhoslávie, vyhlásilo nezávislosť.

Macedónsko, vznik 8. september 1991, keď po referende, ktoré sa konalo iba na území Macedónska, podobne ako v ďalších bývalých republikách Juhoslávie, vyhlásilo nezávislosť.

Bosna a Hercegovina, vznik 1. marca 1991, taktiež po referende, taktiež v rozpore s ústavou, taktiež bez referenda v celej Juhoslávii.

3. Ukrajina, 1. december 1991, referendum o nezávislosti Ukrajiny. Referendum sa konalo iba na území Ukrajiny a nie na území zvyšku ZSSR. Krymské referendum je spochybňované spolu s argumentom, že sa malo konať na celom území Ukrajiny.

4. Škótsko, 18.september 2014, referendum o nezávislosti sa bude konať iba na území Škótska, nie aj na zvyšku územia V. Británie. Má jedinú otázku:,,Ste za to, aby Škótsko bolo nezávislým štátom?“

               Čo dodať?

Hádam iba to, že všetky takto vzniknuté štáty, boli riadne uznané, aj od USA a EU,  napriek tomu, že vždy boli najskôr označené za teroristov, separatistov a pod.

Neuznanie Krymu sa teda javí vo svetle týchto faktov, aj vo svetle toho, čo voľakedy vyznávali Spojené štáty, deklarujúc to vo svojej Deklarácii nezávislosti, ako – prinajmenšom zvláštne a v rozpore s tým, čo je deklarované, napr. aj Charte OSN.

Ja by som mal zatiaľ len toľko…

 S úctou,

Dominik  Svetík

Zdroje:

    X. Môj život, rozpad a vzkriesenie ZSSR, S. Šuškevič

    1. Rozpad Sovietskeho zväzu, Artur Soldán.

    2. Krym patrí Rusku, Ján Čarnogurský.

    3. Záhada zániku ZSSR, A. Ševiakin

    4. Z.Brzezinski, Zničili sme ZSSR, zničíme i Rusko, Daria Aslamova

    5. Ako to s tým Krymom vlastne je, M. Pomajdík    

    6. Rusko dobylo Krym v r. 1783, nie v r. 2014, D. Svetík