Domino Svetík

Imperializmus je snaha veľmocí o rozšírenie sféry vplyvu nad okolitými krajinami, či národmi. Cieľom je vytvoriť veľmoc alebo získať dominantný vplyv na území, na ktoré si imperialistický štát robí nárok. Je to politika hlásajúca myšlienku kolonializmu (po kliknutí na odkaz si pozrite vynikajúci rozhovor s Noamom Chomskym).

B. Obama US vojakom v Afganistane v r. 2010:

 „My sme si nevybrali túto vojnu. Nebol to akt, ktorým by chcela Amerika zvyšovať svoj vplyv, ktorým by sme chceli zasahovať do cudzích záležitostí. Brutálne nás napadli 11. septembra 2001.“

Adolf Hitler o dôvodoch, vedúcich k 2. sv. vojne:

,,Boh vie, že som istotne nechcel svetovú vojnu. Preto som riešil poľský problém svojím vlastným spôsobom, akousi trestnou výpravou bez vyhlásenia vojny. Napokon, boli tisíce prípadov vrážd etnických Nemcov a 1,2 milióna utečencov. Čo som mal robiť? Musel som konať.“

Čo majú  vyhlásenia týchto dvoch ,,vojvodcov“ spoločné?

                                                   Obidvaja klamú.

                                          Československá republika

Na začiatku je treba povedať, že  Československo  zažilo imperiálnu, rozpínavú politiku veľmoci na vlastnej koži niekoľkokrát.

Čo sme si teda všetko zažili, zažívame, zažívať budeme a menovite od koho?

          Nemecko

Hitlerove Nemecko sa postaralo o rozpad ČSR. Najskôr Mníchovskou dohodou, 30.9.1938 vzalo nášmu štátu časť územia, tzv. Sudety, aby o pol roka neskôr celkom dokončilo deštrukciu Československa. Po ultimatívnom tlaku na Slovenskú vládu vyhlásil Slovenský snem 14.marca 1939 samostatný Slovenský štát, ktorý bol samozrejme podriadený Nemecku a jeho potrebám a záujmom a na druhý deň, 15.marca 1939 napochodovala Nemecká armáda do Čiech a urobila z nich svoju kolóniu pod názvom Protektorát Čechy a Morava.

Po skončení 2. svetovej vojny bola Mníchovská dohoda anulovaná a opäť zjednotené Československo, ktoré vyšlo z vojny na strane víťazov, aj keď Slovenský štát bol agresorom aj v prípade útoku na Poľsko, aj v prípade napadnutia ZSSR, aby sa na dlhé roky, tak, ako sa to dohodlo na Jaltskej konferencii, zaradil medzi štáty patriace do bloku impéria ZSSR.

            ZSSR

Hoci sa ZSSR na Jalte zaviazal usporiadať v jemu podriadených štátoch východnej Európy demokratické voľby, politická doktrína diktatúry proletariátu z princípu považovala pluralitu  a z nej vyplývajúce rozdielne názory viacerých politických strán, za priamu prekážku budovania socializmu.

V priebehu niekoľkých rokov po vojne došlo vo všetkých štátoch Sovietskeho bloku k nastoleniu systému s jedinou hlavnou stranou – Komunistickou, ktorá mala v ústave zakotvený monopol na vedúce postavenie v štáte.

Západ túto skutočnosť považoval za porušenie záverov z Jalty a stav spojenectva postupne prešiel do stavu tzv. Studenej vojny.

Medzi oboma tábormi vzniklo otvorené nepriateľstvo, ktoré viedlo k zatvoreniu hraníc, hospodárskym sankciám a v obrovských pretekoch v zbrojení, ktoré hlavne v socialistickom tábore viedli k obmedzeniu hospodárskeho rastu.

Propaganda na obidvoch stranách vykresľovala socializmus, resp. kapitalizmus, ako jediné zriadenie, ktoré umožňuje svojim občanom slobodu a rozvoj.

Západ vyčítal socializmu  zoštátnenie všetkých výrobných prostriedkov (násilím) a z toho vyplývajúcu masívnu kontrolu všetkých povinne pracujúcich občanov, represie voči každému, kto prejavil nesúhlas s oficiálnou líniou. Keďže aj tlač  a médiá boli štátne, nikto svoj nesúhlas nemohol verejne prejaviť.

ZSSR si vo svojich kolóniách robil poriadok za použitia sily: Maďarsko 1954, ČSR 1968. Rozmiestnil do nich vojenské základne a kontroloval ich domácu aj zahraničnú politiku.

Východ vyčítal Západu neľudskosť kapitalistického systému, v ktorom je všetko podriadené zisku. Vyčítal mu imperiálnu politiku, pretože USA, ako nový vodca západného sveta, začali riadiť svet a vnucovať mu svoje hodnoty. Napadali krajiny ako Haiti, Kórea, Vietnam, menili vlády za použitia brutálnej sily a dosadzovali do vedenia krajín svoje bábkové vlády.

USA majú mimo svojho územia viac, ako 700 vojenských základní.

Naproti tomu, s ľudskými právami v USA to tiež nebolo najružovejšie. 1. dec. 1955  černoška Rosa Parksová odmietla uvoľniť v autobuse svoje miesto beloške, čím porušila zákon! Bola zatknutá a súd jej dal pokutu 14 USD.

Tento incident viedol k hnutiu za zrušenie rasových zákonov v USA, ktoré viedol M. L. King. Napriek tomu, že federálny súd o rok neskôr rozhodol, že tieto zákony sú v rozpore s Ústavou, trvalo viac, ako 10 rokov, kým postupne dosiahli stiahnutie týchto zákonov a v r. 1966 dostali černosi v USA volebné právo!

            USA.  USA?

Vstupom SR do NATO a EU, sme  preukázateľne (zmluvne) odovzdali časť svojej štátnej suverenity nielen do rúk orgánov týchto inštitúcií, ale aj do rúk vlády USA, ktorá aktivity NATO koordinuje, riadi, je najväčším prispievateľom a ich armáda a ich veliteľský zbor má v NATO najväčšie zastúpenie.

Podmienkou vstupu do EU bol vstup do NATO a vláda M. Dzurindu si ho ,,zaslúžila“ povolením preletov lietadiel NATO pri bombardovaní Srbska, ale neskôr povolila aj masívne pozemné zásobovanie jednotiek NATO cez naše územie.

Vstup do NATO neschválili občania SR v referende, ale napr. J. Droba v debate na TA3 tvrdil, že do ,,NATO sme vstúpili preto, lebo to Slovensko chcelo“!

USA sú dnes imperiálnou veľmocou č. 1. Riadili rozpad Juhoslávie, Kosovo, produkt tohto rozpadu je ich klientskym štátom, majú tam najväčšiu vojenskú základňu.

Rozpad Československa k 1.1.1993 a jeho rozdelenie na ČR a SR bol pre mnohých ľudí obrovským šokom. Doteraz nechápu, ako mohli lídri víťazných strán, V. Klaus a V. Mečiar, po voľbách v r. 1992 bez referenda! rozdeliť štát, ktorý nemal žiadne podstatné problémy so spolužitím.

              M. Dolejší v r. 1990!:

,,Druhým výrazným aspektem politiky Havlova kabinetu je příprava k odtržení Slovenska. V období 1990 – 1992 budou přijaty nové ústavy a zahájeny přípravy k rozpojení hospodářských vazeb mezi Slovenskem a historickými zeměmi Čech a Moravy“. M. Dolejší: Analýza 17. nov.1989.

USA spotrebúvajú najviac zdrojov, najviac energií. A všetka politika USA, je primárne zameraná na dobytie a ovládnutie územia, na ktorom sa energie a zdroje nachádzajú.

Irak, Lýbia, Irán, Rusko. Namiesto mieru, realizujú svoje plány vojnou.

A pojem ,,Slobodné voľby“ v Americkej interpretácii:,, To sú tie, v ktorých vyhrá nami schválený kandidát“.

              Európska únia (a anexia Ukrajiny?).  Come on! 

(Anektovaný bol iba Krym – po referende. Ukrajina vstúpi do EU – po referende ).

70 % všetkých zákonov, Slovenská republika preberá z EU. Mechanizmus je taký, že zákony EU môže navrhovať iba Európska komisia. Parlament EU, ani vlády členských štátov nemajú zákonodarnú moc, hoci sa to bežne tvrdí.

Postup navrhovania a schvaľovania zákonov v EU parlamente – vizualizácia. (Zdroj: Webová stránka  EU parlamentu).

Pristúpením k základnej Maastrichskej zmluve sme odovzdali časť svojej suverenity do kotla EU, z ktorého nielenže si ju tak ľahko nevyberieme, ale utápame ju v ňom viac a viac. Lisabonská zmluva, Euroval, Finančná únia, Zahraničná politika, Obranná politika. Nemusím pripomínať že Ekonomická, Zahranično – politická a Obranná politika EU je viac a viac podriadená záujmom USA – NATO.

              Suverenita štátov v EU?

Minulý týždeň EU zakázala Bulharsku pokračovať vo výstavbe plynovodu South Stream. Bulharsko, ako suverénny štát – poslúchlo.

Ukrajina je živým príkladom, že EU sa chová ako klasická veľmoc – expanduje. Vyberá si k tomu všetky prostriedky, ktoré veľmoci bežne používajú – financuje opozíciu, financuje štátny prevrat, financuje propagandu. Spolu s USA a Ruskom využívajú tajné služby a agentov v NGO, aby účinne vplývali na dianie v danej krajine.

Ak zistí, že má konkurenta – Rusko, snaží sa ho všetkými prostriedkami odstaviť a dostať Ukrajinu do svojej sféry vplyvu.  A USA?   Ukrajina sa predsa nemôže stať 51 štátom USA.

Ale môže sa stať 29 štátom EU a to je skoro to isté, čo sa týka vplyvu a moci USA na Ukrajinu.

Ak Ukrajina usporiada úspešné referendum a vstúpi do EU, bude sa tento proces nazývať anexia, tak, ako to bolo v prípade Krymu? Ale no tak! Come on! Come on!

               Vatikán?! 

V r. 2000 podpísala vláda M. Dzurindu základnú Zmluvu so Svätou stolicou (dobre si ju prečítajte). V nej takisto odovzdáva časť svojej suverenity a časť daní občanov SR v prospech cudzej mocnosti. S ohľadom na názory čitateľov, ktorí tvrdia, akú záslužnú prácu Cirkev na našom území vykonáva v oblasti charity, starostlivosti o chorých, vzdelávania atď., musím skonštatovať niekoľko faktov, vyplývajúcich z tejto zmluvy.

a) Odluka Cirkvi od štátu nie je možná bolo by to porušenie tejto zmluvy

b) RKC je jedným z najväčších vlastníkov nehnuteľností v SR (podľa HN je to viac, ako 20% územia Slovenska)

c) RKC nie je povinná zverejňovať účtovníctvo, platiť dane, ale má právo vplývať na myslenie mladých ľudí, zriaďovať školy, ktoré musí štát financovať, viesť pastoračnú činnosť v ozbrojených silách a v polícii SR, v nemocniciach, atď.

              Vatikán a imperializmus?

Áno. Vatikán má síce oficiálne inú agendu, ale v skutočnosti je to jeden z najdlhšie fungujúcich, najvplyvnejších a najbohatších štátov na svete. Má nehnuteľnosti po celom svete, je to jeden z najväčších vlastníkov pozemkov ( po Britskej kráľovskej rodine), má diplomatické zastúpenie takmer vo všetkých krajinách, má tajné služby, moc a bohatstvo (a ak potrebuje, nájde sa aj armáda).

A čo je zdrojom tohto bohatstva? Takmer 1 700 rokov Vatikán žije v symbióze so šľachtou a oligarchiou. Spravuje ich majetky. Ako?

Ak v krajine vypukne revolúcia, šľachta prepíše majetky na Cirkev a emigruje ( ak stihne). Cirkev, ktorá vlastne robí ,,bieleho koňa“, spravuje tieto majetky a vypláca do zahraničia majiteľovi rentu.

Ak sa zmení politická situácia, trebárs aj o 100 rokov, majiteľ (alebo dedič), na základe zmlúv príde a Cirkev mu prepíše pozemky a majetok naspäť. Alebo fungujú tak, ako doteraz.

Áno. Stane sa, že v niektorej krajine (ČSR 1918), dôjde aj k znárodneniu majetku šľachty, aj Cirkvi (Masarykova reforma, komunistický prevrat v r. 1948), ale ,,Boh je pomalý, ale pamätlivý“.

Stačí vyčkať (17. november 1989) a majetok sa pomocou spriaznených politikov a ich strán ( KDH), pomocou zákonov, reštitúcií a vyššie spomenutých zmlúv opäť dostane do rúk Vatikánu, resp. dotknutého predchádzajúceho majiteľa. A pomocníci dostanú tiež odmenu ( advokátska kanc. J. Čarnogurského sa právne starala o celý priebeh reštitúcií, teda navrátenia majetku Cirkvi, počas 1, 2. a 3. vlny Cirkevných reštitúcií).

Všimla si niečo verejnosť?

To, čo je vidieť navonok, je záslužná práca tisícov drobných kňazov, rádových sestier a zbožných ľudí, ktorí v dobrej viere, z lásky k ľuďom a Bohu vykonávajú v oblasti nezištnej pomoci ľuďom, strašne veľa.

            Teológovia imperializmu na našom území.

Veľmoc, ktorá sa chystá expandovať, najskôr posiela misionárov. Tak katolícke Španielsko dobýjalo a tzv. prevracalo na vieru celú Ameriku. Toto v prípade Vatikánu čiastočne platí dodnes.

Dnes veľmoc vyšle NGO (non – goverment organizations – mimovládne organizácie).

Na území Ruska mali v r. 2012, NGO viac, ako 600 kancelárií. Na Ukrajine 120. Čo tam celý čas robili a robia? A čo robia u nás? A kto ich financuje? To ich snáď všetky financuje Soros a vláda USA a CIA?

Nuž financujeme ich priatelia, hlavne my. Sú totiž, vďaka našim politikom, napojené na náš štátny rozpočet, ako poradenské, auditorské, privatizačno – poradcovské, právne a iné firmy. Čo z toho majú naši politici? Kariéru, priatelia, moc a peniaze. A členstvo v týchto NGO.

Americká vládna organizácia pre zahraničnú pomoc – USAID a Nadácia otvorenej spoločnosti G. Sorosa – OSF, sú dve z desiatok týchto mimovládok, ktorým všetkým záleží hlavne na šírení demokracie, slobodných voľbách, ľudských právach a mieri vo svete a okolí.  I. Radičová najprv pracovala v Sorosovej OSF, potom sa stala ministerkou a neskôr premiérkou vlády SR. Tým, samozrejme, nechcem naznačiť vôbec nič…

Názory zástancov ľudských práv sa v minulosti zhodovali: považovali Ameriku a Rusko za dve imperialistické mocnosti. Dnes z ich zoznamu vypadla Amerika. Prečo?

(Aby som nekrivdil objektívnym analytikom, ako Noam Chomsky, W. Wimmer, alebo P.C. Roberts, Ameriku prestali kritizovať iba analytici zo Strednej Európy).

Nie vždy to tak bolo:

Tak napríklad členovia Charty 77, mali v r. 1985 – 88, na politiku USA takéto názory vo svojom časopise Infoch:

V čísle 7 ročníku 1985 najdeme zprávu o tom, že k výzvě 154 evropských intelektuálů otištěné v listu Le Monde 8. května téhož roku a požadující, aby bylo zastaveno americké zasahování do nikaragujských záležitostí, se připojilo deset československých občanů (Jiří Dienstbier,  Václav Havel, Jiří Hájek, Ladislav Hejdánek, Eva Kantůrková, Václav Malý, Miloš Rejchrt, Gertruda Sekaninová-Čakrtová, Jaroslav Šabata, Anna Šabatová a Petr Uhl).

V čísle 12 z toho istého roku napísali na podporu D. Ortegu do Nikaragui a kvôli vypnutiu jednej rozhlasovej katolíckej stanice!: „Pozvedli jsme svůj hlas proti americké podpoře vojenským útokům na Vaši revoluci, neboť soudíme, že americká politika vůči Nikaragui věci osvobození člověka škodí. Upřímně míněné slovo jsme museli vyslovit i nyní, kdy se domníváme, že tato věc je vážným způsobem ohrožena i zevnitř.  „boj za lidskou důstojnost a svobodu, za sociální spravedlnost i rovnoprávnost lidí a národů je jen jeden, jeho součástí jsou emancipační boje ve východní Evropě i v Latinské Americe.“

Václav Havel, už ako prezident ČR trochu otočil a naopak, pomáhal USA zdôvodňovať bombardovanie Srbska. (pripomínam 15 rokov od Rezolúcie RB č. 1244).

Takisto ostatní z tohto zoznamu, odrazu v USA vidia ochrancu ľudských práv. USA však svoju politiku imperializmu a neokolonializmu nezmenili, ani nezjemnili, práve naopak. Tak kto sa zmenil a prečo?

Zdá sa, že všetci, ktorí dnes jednostranne komentujú udalosti na Ukrajine, zabudli na jednu vec: Ľudské práva sú univerzálne.

            Územné zisky USA a Ruska v 21. storočí. 

Pozrime sa najskôr, čo sa našim dvom imperialistickým veľmociam podarilo v poslednej dobe dostať pod svoju správu.

           USA

Afganistan, 652 000 km2, 29 mil. obyvateľov – dobytý v r. 2001 (operácia: Trvalá sloboda), okupovaný dodnes

Irak, 438 000 km2, 30 mil. obyvateľov – dobytý v r. 2003 (operácia: Iracká sloboda), okupovaný dodnes

Lýbia 1 759 540 km2, 5,9 mil. obyvateľov- dobytá v r. 2011, kontrolovaná dodnes

Spolu km2:  2 859 000.  Obyvateľov: 65,8 mil.

Vo všetkých týchto štátoch je dodnes okupačné vojsko, voľby sú organizované pod dozorom, investície do ťažobných projektov stráži armáda aj súkromné spoločnosti

          Rusko

Abcházsko, 8 600 km2, 250 000 obyvateľov. V r. 1992 sa táto krajina odtrhla od Gruzínska a vyhlásila nezávislosť. V krajine pôsobia Ruské mierové zbory

Južné Osetsko, 3 900 km2, 75 000 obyvateľov. V 2008 vyhlásila táto krajina nezávislosť od Gruzínska a po násilnom pokuse Gruzínska o pričlenenie, Rusko vyslalo armádu, ktorá boje ukončila bombardovaním Gruzínskeho územia.

Podnestersko, 4 160 km2, 560 000 obyvateľov. Na prelome r. 1991 – 92 sa Podnestersko odtrhlo od Moldavska, čo bolo sprevádzané bojmi a Ruským zásahom. Vláda v Podnestersku je ,,tak trochu“ mafiánska a oligarchická. Ochrannú ruku nad ňou, údajne z dôvodu ochrany Ruských občanov, drží Rusko.

Krym, 26 000 km2, 2 mil. obyvateľov. Na Kryme po štátnom prevrate v Kyjeve, došlo k svojvoľnému neuznaniu novej Ukrajinskej vlády. Obyvatelia, za pomoci Ruskej armády zorganizovali referendum, ktoré rozhodlo o samostatnosti Krymu a o žiadosti stať sa súčasťou Ruska. Ruská štátna Duma tejto žiadosti vyhovela, čím porušila medzinárodné právo, keďže Rusko uznalo nedotknuteľnosť Ukrajinského územia.

Spolu km2: 42 660.  Obyvateľov: 2 885 000.

           Zbrojenie, to je to, o čo tu ide. Rozpočty na zbrojenie.

Šéf Pentagonu Hagel  vyzval svojich podriadených, členské krajiny NATO, aby zvýšili výdaje na zbojenie, pretože USA, napriek tomu, že ich hodnota HDP nedosahuje hodnotu HDP EU, dávajú na ,,obranu“ 3 x viac, ako členovia NATO v EU.

Pridali sa všetci ,,teológovia imperializmu“, ktorí sa nedávno zúčastnili na konferencii Globsec, napr. A. Vondra, M.Bútora, F. Šebej a ďalší.

A. Vondra nám napr. oznámil:,,Anexia Krymu je prvým zabratím územia cudzieho štátu, od skončenia studenej vojny“.

Nuž, ako myslíš, Saša…

K tomu je potrebné povedať, že  USA, prevádzkujú viac, ako 700 základní mimo svojho územia( iba v G.B. ich majú 120), a od skončenia 2. sv. vojny vedú jednu vojnu za druhou. Spotreba munície, ľudí, aj opotrebenie techniky bude asi drahšie…

Šéf NATO Rassmusen, vyzval členské krajiny NATO – tiež k zvýšeniu výdajov na zbrojenie.

             Výdavky na obranu v r. 2013, v mld. USD. Zdroj: SIPRI

USA                                                 682

NATO bez USA                               300

USA a NATO spolu:                        982 mld. USD

Čína                                                 166

Rusko                                                91

Čína a Rusko spolu:                        257 mld. USD

Iste ste aj vy v správach počuli, že kým Západ, USA a NATO neustále znižujú výdavky na zbrojenie, tak Rusko a Čína ich zvyšujú. Ako vidíte, je to ,,pravda“ a je to relatívne.

With respect

domino  svetík