Domino Svetík

Nenapadá mi iný dôvod, ako sú peniaze od zdravotnej poisťovne. Počúvajte:

Mal som nastúpiť na operáciu. Nemocnica mi poslala zoznam vyšetrení, ktoré mám priniesť v deň nástupu so sebou.

,,Anesteziologické vyšetrenie nesmie byť staršie, ako jeden deň“, zdôrazňovala mi Nemocnica.

Zavolal som do Nemocnice a spýtal som sa, či si to vyšetrenie môžem dať urobiť po nástupe – ,,Doobeda ma prijmete, ja zbehnem dolu v župane a dám si to urobiť“. ,,V žiadnom prípade, musí to byť deň pred nástupom“, bolo mi odpovedané.

,,Nuž“, pomyslel som si, ,,Asi ma budú operovať v deň nástupu. Perfektná organizácia.“ A tak som zašiel deň pred nástupom do Nemocnice na Anesteziologickú ambulanciu a dal sa vyšetriť.

Na druhý deň ráno som absolvoval 4 – hodinový prijímací maratón, a keď som v pyžame sedel na svojej posteli a prišiel ma vyšetriť izbový lekár, spýtal som sa ho:,, Kedy ma idete operovať?“

,,To neviem, spýtajte sa ráno na vizite primára“- odvetil.

,,Ráno? Ale veď Anesteziologické vyšetrenie nesmie byť staršie, ako jeden deň, tu to píšete“, ukazujem mu papier. Pokrčil plecami a odišiel.

Raňajšia vizita prebehla presne takto:

Otvorili sa dvere a v nich stál izbový lekár, za ním primár a za nimi 5 lekárov a 4 sestry.

Do izby vstúpil primár:,,Dobré ráno“- štyri kroky do izby a štyri kroky von. Nikto nestačil ani okom mihnúť a dvere sa zavreli.

Na druhý deň som bol pripravený, keď primár povedal ,,Dobré ráno“ a vošiel do izby, skôr, ako vyšiel som zvolal:,,Pán primár, kedy idem na operáciu“?

,,Je Vám tu zle?“, povedal primár a bol vonku.

Tak prešlo 13 dní, jeden ako druhý, polihoval som, čítal a bavil sa s ostatnými pacientami. Z približne 35 pacientov, iba jediný bol operovaný na druhý deň po príchode.

Ja sám som sa dočkal operácie na štrnásty deň!  A to nie je nič výnimočné.

Bol tam chlap, ktorého operovali na 21. deň! Občas operácii zabráni viróza, tento bol však celý čas zdravý, ako repa.

Napadá Vás, prečo nás zdravotníctvo  toľko stojí? Každý deň Nemocnica fakturuje za pacientov na lôžku Poisťovni. O pacientov sa pritom starajú naozaj dobre, denná zdravotná starostlivosť, strava, upratovanie, vykurovanie, teplá voda v sprchách – naozaj skvelé.

Ale manažovanie toho celého nie je v správnych rukách. Spôsob, akým sa plytvá doslova so všetkým, s energiami, liekmi, zdravotníckym materiálom a hlavne s ľuďmi a ich výkonmi, je trestuhodný.

Zdravotníctvo a poisťovne evidentne neriadia manažéri, ktorým záleží na každej korune.

To neriadia dobrí hospodári.

Veď v r. 1996 boli ročné náklady na zdravotníctvo 16 miliárd SK.

Dnes, ak vôbec máte šancu sa to dozvedieť, sú náklady cca 5 miliard Eur, čo je ekvivalent asi 150 miliard SK. Skoro 10 x viac…

Myslíte si, že tie peniaze dostávajú lekári, sestry a zdravotnícky personál?

Od r. 1996 sa priemerná cena krabičky liekov zvýšila o 700%. To je výsledok lobistického pôsobenia Farmaceutických spoločností na našich politikov a na vedenie nemocníc. Tam sú naše peniaze…

Od r. 1996 sa cena energií zvýšila o 300%. A nemocnice často vykurujú obrovské nevyužité priestory, a cez tisícky nedoliehajúcich okien, doslova ulicu!

Naopak, zažil som, že vonku pražilo slnko, v izbe sa nedalo vydržať, radiátor žeravý a nešiel zastaviť, tak sa otvoril na celý deň balkón.

Tam sú naše peniaze…

Čo naše zdravotníctvo má: Vynikajúcich lekárov, špičkové sestry a zdravotnícky personál.

Čo naše zdravotníctvo potrebuje:

1. Čestných ľudí, ktorí vedú nielen rezort, ale aj nemocnice.

2. Manažérov, ktorí si vedia zobrať do ruky kalkulačku, zistiť si z faktúr, koľko platia za lieky, elektrinu a plyn.

Bez koruny investície viem ušetriť zdravotníctvu ročne 0,6 miliardy Eur, čo je viac, ako boli ročné náklady na zdravotníctvo v r. 1996.

Myslíte si, že ja som génius?

Nie. Ani zďaleka. Takéto do neba volajúce plytvanie je schopný zaraziť každý, kto sa o to iba trochu zaujíma.

Nie v každej nemocnici to vyzerá tak, ako som to opísal, verte mi však, že v niektorých to vyzerá horšie…

Personál, aj lekári boli úžasní a ja im zo srdca ďakujem. Ich tvrdú  prácu a niekedy aj ich samých, však niekto zneužíva…

* Čísla mám zo ŠÚSR.

With respect

Dominik  Svetík