Domino Svetík

Usáma Bin Ladin, člen významnej Saudsko-Arabskej rodiny, po vojenskej invázii ZSSR do Afganistanu, sa v priebehu 80-tych rokov angažoval v odpore proti ZSSR a Sovietmi dosadenej vláde. V Afganistane pomáhal pri organizovaní materiálnej, aj vojenskej pomoci pre mudžahedínov (islamských partizánov). Tešil sa podpore rodných Saudov, Americkej CIA aj Pakistanskej ISI. Za ich výdatného prispenia organizoval výcvikové tábory pre dobrovoľníkov. V r. 1988 v Afganistane zakladá vlastnú centrálu džihádu, s názvom Základňa – Al – kaida.                                                                                                                                                   Sovietsky zväz v tom roku začal sťahovať svoje vojská. Československo nebolo súčasťou tohto konfliktu a naši vojaci tam neumierali. ZSSR nežiadal našu vojenskú prítomnosť v Afganistane.                                                                                            Médiá u nás v tom čase o tejto invázii informovali jednostranne – ZSSR tam bol údajne na pozvanie Afganskej vlády.

Politický systém, ktorý v tej dobe u nás panoval, sa v jeho priebehu oficiálne nazýval socializmus a demokracia (niektorí ho nazývali totalita). Niektoré zákony a normy náš právny systém preberal zo ZSSR.

Po jeho skončení sme ho nazvali totalita.

Po odchode Sovietskych vojsk mal Usáma armádu radikálnych islamistov, ktorí vyhlásili najprv svätú vojnu komunizmu. Pocítilo ju po rozpade ZSSR aj Rusko. Cíti ju a bude ju cítiť aj v budúcnosti…                                                                                                             Usáma sa začiatkom  90 – rokov zapojil do konfliktu v Juhoslávii. Pôsobil v Bosne, kde jeho pomoc využíval A. Izetbegovič a neskôr, pri Kosovskom konflikte, pomáhal vyzbrojovať Kosovskú oslobodzovaciu armádu, ktorá bola v tom čase na zozname teroristických organizácií. Pri audiencii u Izetbegoviča bola svedkom jeho návštevy britská novinárka, ktorá to neskôr zverejnila.

Medzitým v Afganistane prebieha boj o moc. Vláda prezidenta Rabbáního zďaleka nekontroluje celú krajinu. Medzi etnickými, náboženskými a klanovými zájmami zúria boje, ktoré ( aj za pomoci Usamu a jeho al – kaidy), v r. 1996 vyniesli do čela štátu nábožensko – politické hnutie Taliban. To potom vládlo až do novembra 2001, kedy ho zvrhla americká vojenská intervencia. 

Al- Kaida a Usáma. Spojenec, alebo nepriateľ USA? Ako kedy.                                                                                                              Proti ZSSR v Afganistane –  spojenec USA. V bývalej Juhoslávii – spojenec. Bosna, Kosovo – spojenec. V druhej polovici 90- tych rokov – nepriateľ (útoky na veľvyslanectvá USA v Dar es Sallám a Nairobi). 11.9.2001 – nepriateľ (podozrenie z útokov na WTC). Konflikt v Sýrii – spojenec USA (už bez Usámu). Túto časť píšem zámerne kontroverzne. Je treba si uvedomiť, že zahraničné záujmy USA a jeho geostratégia zmien na politickej mape sveta, im v rámci ich vlastnej morálky dovoľuje určovať pravidlá tak, ako to vyhovuje ich záujmom. Ciele USA sú dlhodobé a nemenia sa so žiadnou novou vládou už najmenej od r. 1945. Ich záujmom je prispôsobenie sveta vlastným pravidlám.

A ako sa stal Usáma nepriateľom?

V r. 1990 bol Kuvajt napadnutý Irakom. Usáma, disponujúci armádou mudžahedínov z viacerých muslimských krajín, navrhol vláde S. Arábie, vytvorenie dobrovoľníckej armády na podporu Kuvajtu. Vláda odmietla a dovolila rozmiestnenie vojsk USA na svojom území. Usáma okamžite začal kritizovať Rijád a spochybnil legitimitu kráľovskej rodiny, ako strážcu svätých miest (Mekky a Mediny). Zo S. Arábie bol vypovedaný za protivládnu činnosť a presunul sa do Sudánu. USA začal v polovici 90- tych rokov považovať za hlavného nepriateľa.

Rezolúcia BR OSN, č. 1267/1999, z 15.10.1999.

BR okrem iného:

– trvá na tom, aby Taliban neposkytoval útočisko teroristom pre výcvik (hoci tábory boli za pomoci CIA budované už v polovici 80-tych rokov, ale vtedy to nevadilo, lebo to bolo v rámci boja so ZSSR)

– žiada, aby Taliban okamžite vydal Usámu bin Ládina krajine, ktorá na neho vydala zatykač (USA v súvislosti s vyššie spomenutými útokmi)

– rozhoduje, že všetky členské krajiny majú povinnosť zmraziť majetok Talibanu (a i.).

Rezolúcia BR, č. 1333/2000, z 19.12.2000.

BR okrem iného:

– žiada členské štáty o striktné dodržiavanie predchádzajúcej rezolúcie

– žiada Taliban, aby okamžite zastavil obchod z drogami, včetne pestovania ópia (Taliban pestovanie ópia naozaj významne znížil).

Tu je treba zbystriť pozornosť.

USA, v rámci svojich dlhodobých geostrategických záujmov si pripravovali pôdu pre plánované ovládnutie Afganistanu. A nielen Afganistanu. Americký generál Wesley Clark v prejave z r. 2007 tvrdí, že už v r. 1991, po prvej vojne v Zálive a útoku na Irak, začali USA rozpracovávať plán destabilizácie Stredného východu, v ktorom postupne plánovali zvrhnutie 7 vlád, počas piatich rokov. Irak, Sýria, Lýbia, Libanon, Somálsko, Sudán. Majú ciele, ako napr.,,Projekt nové americké storočie“ a ,,Agenda 21″ a iba postupujú podľa plánu pri ich napĺňaní. Nie vždy idú podľa termínu a nie vždy im to vyjde tak, ako to naplánovali, ale pokračujú.

Video s prejavom Wesley Clarka, s českými titulkami TU.

Realizáciu tohto plánu odštartovali USA dva mesiace po útokoch z 11.9.2001. Režim Talibanu zvrhla Americká vojenská intervencia 13.11.2001. ( Po viac ako dvanástich rokoch intervencie, je pestovanie ópia na rekordných hodnotách, z čoho je vidieť, že o to ópium zase až tak nešlo…).

Rezolúcia BR, č. 1363/2001, z 30.júla 2001 (42 dní pred útokmi na WTC)

BR žiada všetky členské štáty najmä o:

– dodržiavanie vyššie spomenutých rezolúcií

– ! vytvorenie právnych mechanizmov vo svojich vnútroštátnych systémoch, na implementovanie týchto rezolúcií do svojich zákonov! 

Rezolúcia BR, č. 1368/2001, zo dňa 12.9.2001 (deň po útokoch na WTC).

BR okrem iného:

– uznáva základné právo na individuálnu a kolektívnu sebaobranu, v rámci Charty OSN

! Tento bod sa rozvinul do práva USA zaútočiť na krajinu, v ktorej sa údajne vtedy ukrýval Usáma a na území ktorej sa budovali tábory slúžiace pre výcvik teroristov.  CIA pomáhala Usámovi jednak kvôli porážke a rozloženiu ZSSR, jednak už v rámci príprav na stav, ktorý poznáme dnes: Afganistan, Irak, Lýbia totálne deštruované, Irán pod ťažkými sankciami a Sýria pod ťažkou paľbou… 

– považuje akcie uskutočnené teroristami za ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti

– apeluje na všetky štáty aby spolupracovali a postavili pred súd všetkých páchateľov, organizátorov a sponzorov teroristických útokov. (Okrem vlád samotných?)

– vyjadruje pripravenosť uskutočniť všetky nevyhnutné kroky s cieľom čeliť teroristickým útokom zo dňa 11.9.2001(?) a bojovať proti všetkým formám terorizmu 

Prečo sme v Afganistane?

Rezolúcia BR, č. 1386/2001, zo dňa 20. decembra 2001, (týždeň po dobytí Afganistanu a vytvorení správcovského systému krajiny)

BR okrem iného:

– určuje, že situácia v Afganistane naďalej predstavuje hrozbu medzinárodnému mieru a bezpečnosti (!?)

– schvaľuje vytvorenie Medzinárodných bezpečnostných síl (ISAF), s mandátom na 6 mesiacov (neskôr bol predĺžený a platí do r. 2014), ktorých úlohou je pomáhať ,,Afgánskej dočasnej správe“(vytvorenej 22.12.2001), pri udržiavaní bezpečnosti v Kábule a priľahlých oblastiach.

– náklady na ISAF budú hradené jednotlivými členskými štátami BR.

V Afganistane sme preto, pretože sa k tomu zaviazala naša vláda.

V Afganistane sme na základe rezolúcie, ktorá vznikla, až keď už bol dobytý Kábul, na jeho dobytie pola použitá iná rezolúcia o práve na obranu podľa Charty OSN. Či to právo brániť sa, znamená aj ,,brániť“ sa 12 rokov na cudzom území je sporné. Cítiť za tým iný plán… 

Misia Armády SR v Afganistane zďaleka nie je pre našich vojakov bezpečná. Afgánska vláda, ktorú podobne ako v prípade invázie ZSSR, dosadili víťazi, zďaleka nekontroluje celé územie. Verme, že Vláda  SR bude v budúcnosti Armádu SR používať iba na obranu SR na vlastnom území. 

Médiá dnes o tejto invázii informujú jednostranne. USA do Afganistanu išli brániť svetový mier a bezpečnosť…  

Záver:                                                                                                                                                                                                       Väčšina dôležitých zákonov a právnych noriem v SR je dnes písaných v Bruseli a Parlament SR ich iba prekladá a prijíma do právneho systému v SR.

Tento systém dnes nazývame kapitalizmus, právny štát a demokracia.

Niektorí ho už dnes nazývajú totalita…

Pamiatke všetkých vojakov SR, ktorí položili svoj život v dobrej viere, za svoje ideály.

S úctou

Dominik Svetík