Domino Svetík

Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii práve vysvetľuje, ako ide Smer podporiť začínajúcich podnikateľov, dokonca aj s projektami, ktorým nikto neverí!?

Na druhej strane zavedením tzv. daňovej licencie, vlastne nariadil platiť dane ľuďom a firmám, ktoré majú nulový daňový základ, takže im zo zákona nevyplýva povinnosť zaplatiť daň, čím tie firmy nielen diskriminuje, ale doslova vypaľuje.

V čom je ,,daňová licencia“  v rozpore s logikou?

V tom, že ju nemusia platiť všetci. Ten, čo zaplatil daň, nemusí platiť licenciu.

V tom, že predpisuje firmám odviesť daň aj v prípade, že firma je v strate, čo je vlastne zavedenie dane zo straty, ktorú presadzovala za vlády SDĽ, B. Schmognerová.

Výška tejto dane nie je pre každý subjekt rovnaká, preto si namodelujme situáciu s daňovou licenciou vo výške 980.- Eur/rok.

Máme dva subjekty:

1. Subjekt číslo jedna má daňový základ 4 900.- Eur. Daň vo výške 20% z tohto daňového základu, ktorú je povinný odviesť, predstavuje sumu 980.- Eur.

Ak zaplatí daň v tejto výške, nemusí už platiť žiadnu daňovú licenciu.

2. Subjekt číslo dva má daňový základ 0, takže normálne by nebol povinný odviesť daň z príjmu.

Dnes však musí zaplatiť daňovú licenciu vo výške 980.- Eur, presne ako subjekt číslo jedna, takže vláda tým akoby nariadila, že každý musí mať daňový základ v nejakej minimálnej výške, v tomto prípade by výška daňového základu predstavovala 4 900.- Eur.

Vláda vlastne zdaňuje firmy tým, že im ,,predpíše“ povinný daňový                                       základ.

Kým jedna firma zaplatí dane, ktoré by v každom prípade platila a ak ich zaplatí v nami modelovanej výške 980.- Eur, žiadnou daňovou licenciou sa zaťažovať nemusí, druhá firma, ktorá nemala dostatočný rozdiel medzi príjmami a výdavkami, musí zaplatiť tiež takú istú sumu, akoby mala daňový základ v tej istej výške, ako prvá firma, teda 4 900.- Eur.

Je evidentné, že takéto vynútené zdaňovanie nie je v poriadku, vedie k likvidácii mnohých podnikateľov, ktorí sa tak – tak uživia.

Takéto diskriminačné znevýhodnenie, pomocou akoby povinného daňového základu, by malo byť čo najskôr zrušené.

Predstavme si to u fyzických osôb – občanov:

Jeden zarobí ročne v hrubom 12 000 Eur. Po odčítaní odvodov a nezdaniteľných častí mzdy, by bol povinný odviesť na daniach , dajme tomu, tých 980.- Eur.

Druhý zarobí v hrubom 5 000 Eur. Po odčítaní odvodov a nezdaniteľných častí, by ale štát od neho chcel, aby tiež zaplatil to isté čo ten, ktorý zarobil viac, ako raz toľko.

Ak sa pozrieme na jeho ročný príjem, teda 5000 Eur, je nám jasné, že 980 Eur jednoducho mať nebude. Tak čo s ním? ,,Nech si požičia“ – povie štát.

Zdá sa vám to logické, správne, alebo spravodlivé?

A nakoniec Vám priblížim ,,čarovnú“ snahu B. Schmognerovej, zaviesť daň zo straty, ktorú pred médiami zdôvodňovala takto (a ktorú vlastne Smer zaviedol):

Otázka:,,Prečo chcete zaviesť paušálnu daň pre firmy, ktoré sú viac, ako tri roky v strate (majú nulový daňový základ)“?

B. Schmognerová: ,,Pretože ak sú tri roky v strate, tak buď musia skrachovať, alebo podvádzajú“.

             Jednoduchý príklad, ktorý Vám osvetlí, ako sa B. Schmognerová (a Smer), hlboko mýli:

Firma si z vlastných zdrojov postaví kotolňu za 450 tis. Eur. Týchto 450 tisíc Eur si samozrejme nemôže zaúčtovať do nákladov v tom roku, kedy ich zaplatila, ale túto sumu bude postupne dávať do nákladov 9 rokov po 50 tis. Eur/rok (tomu sa hovorí odpisy).

Tak bude mať firma 9 rokov každý rok v nákladoch 50 tisíc Eur, vďaka čomu môže mať (ale aj nemusí), (kľudne aj celých 9 rokov) nulový daňový základ (resp. stratu).

Tak firma môže byť 9 rokov v strate, pričom sa jej môže vynikajúco dariť a všetky svoje záväzky môže uhrádzať včas.

S úctou

dominik  svetík