Domino Svetík

Ak sa niekto s vami háda o tom, ktorý štát na svete je suverénny, tzn. z vlastnej vôle a vôle svojej vlády vykonáva vnútornú aj vonkajšiu politiku, skúste sa spoločne dopátrať toho, či kontroluje vlastnú menu.

Navonok sa môže zdať táto otázka nezmyselná, veď každý suverénny štát by mal kontrolovať, tzn. vydávať, tlačiť a distribuovať vlastnú menu, jej množstvo a kvalitu, ale keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že o tom, kde sa berú peniaze a kto ich naozaj kontroluje, vieme dohromady nielen hriešne málo, ale takéto otázky nevidíte ani v médiách, nehádajú sa o nich politici, ekonómovia, ani novinári na vrchných poschodiach žurnalistiky, ani my, v tzv. žurnalistickom suteréne.

A pritom peniaze sú nielen krvným obehom ekonomiky vnútri štátov, ale aj tej globálnej.

Každého zdravého človeka zaujímajú v prvom rade peniaze.

Každého chorého, zaujíma v prvom rade zdravie.

Ak teda tvrdím, že štát, ktorý nemá kontrolu nad vlastnými peniazmi, nie je suverénny, je to korektné tvrdenie, alebo blbosť?

Teraz si už iba určime, ktoré štáty majú kontrolu nad menou, ktorá je v  nich v obehu a môžeme túto tému uzavrieť.

Môžeme začať Slovenskom. Mena, ktorá koluje v žilách našej ekonomiky a v rôznych množstvách aj v našich vreckách, sa volá Euro.

Kontroluje teda,  A): Vláda SR a NBS Euro, alebo je naopak,  B): SR  a jej vláda, kontrolovaná, aj pomocou Eura?

Ak niekto na možnosť A odpovedal kladne, mal by poznať, akými mechanizmami SR kontroluje množstvo meny a jej kvalitu, a napríklad jej kurzy oproti iným menám, alebo oproti tovaru.

A kontroluje vlastne vláda nejakého štátu na svete peniaze, ktoré sú jeho menou?

Alebo: Kontrolovala nejaká vláda v histórii, alebo zvrchovaný vladár, kráľ, či diktátor, menu svojej krajiny?

Pravdepodobne aj áno, ale kedy a kde naposledy?

Ak  zalistujeme v histórii, tak musíme s údivom konštatovať, že takmer všetci vladári v stredoveku, alebo v staroveku, mali, či už pri vedení vojen (lebo história ľudstva je vlastne históriou vojen, nie mieru), alebo pri spravovaní svojich dŕžav, furt problémy s peniazmi.

Ale ako mohol mať pred sto, dvesto, sedemsto, alebo dvetisíc rokmi, zvrchovaný vládca suverénneho štátu problém s peniazmi?

Veď si ich mohol natlačiť, vyraziť, zaplatiť nimi armádu a dobýjať krajiny. Či…?

Čo vlastne brzdilo zvrchovaných vládcov pred takýmto počinom? Že by zvrchovaný vládca skladal účty ešte niekomu inému?

                  Francúzsko 1789:  Veľká francúzska (farebná), revolúcia.

Po vypuknutí revolúcie 200 rokov pred našou „nežnou“ (a farebnou), revolúciou, doľahol na Francúzsko akútny nedostatok peňazí. Jednoducho – neboli peniaze!? na vyplácanie tých, ktorých platil štát – armády, úradníkov, atď, tzn. existovala povinnosť Francúzska platiť za služby, ktoré si objednalo, ale nemalo čím.

Prečo si jednoducho peniaze NEVYTLAČILO? Kráľ ešte žil. Nebol azda zvrchovaným vládcom? Nemal na tlačenie peňazí právo?

Tak kto mal právo tlačiť peniaze, ak nie kráľ, či Národné zhromaždenie? Kto?

Čo urobilo Francúzsko? (Respektíve tí, čo celý proces riadili a „zabezpečovali“ aj pocit dostatku/nedostatku peňazí, čiže vytvorili problém, aby následne ponúkli jeho riešenie).

Francúzko zabavilo v r.1790 časť cirkevného majetku. Vydalo Asignáty – kupóny, ktoré si kupovali tí, čo mali peniaze  – oni dali hotovosť a  asignáty si mohli vymeniť za nejaký pozemok, ktorý bol (akože), tými asignátmi pokrytý. Ako sa ukázalo neskôr, asignátov bolo veľa a tak to spustilo hyperinfláciu, štátny bankrot a obrovský negatívny dopad na ekonomiku, aj obyvateľstvo.

Zopakujem otázku:

Prečo údajný zvrchovaný vládca, ako bol kráľ Francúzska, nemal právo vytlačiť peniaze a platiť nimi?

Kto potom mohol  dať  pokyn k tvorbe peňazí, ak nie kráľ?

Načo tá „Kupónová privatizácia“, ako presne o 200 rokov neskôr v ČSR? Obe akcie, nápadne podobné, viedli k obrovskému prerozdeleniu majetku…

                              Francúzsko, piatok 13. októbra 1307:

     V piatok, 13. X. 1307 francúzsky kráľ Filip IV., začal rozsiahle zatýkanie Templárov a zhabal ich majetky.

Pred vyše 710 rokmi, teda ďalší zvrchovaný vládca Filip IV.,  ktorý okrem iného:

– zaviedol dane a máme ich dodnes (na financovanie voj. výprav)

–  zajal pápeža ! (Bonifáca VIII)

–  dosadil nového pápeža ! (Klimenta VI) 

–  presunul sídlo pápeža do Avignonu

– prakticky zlikvidoval rád Templárov (a vďaka tejto udalosti máme pomenovanie – piatok 13.),

tak tento panovník si nemohol na svoje výboje a výdavky vytlačiť toľko peňazí koľko potreboval?

                           Ak on nemal tú moc, tak kto ju mal?

Mal dlhy a nemal právo tlačiť peniaze? Mal moc vymeniť pápeža a nemohol si vytlačiť peniaze?

 

           Rím – Carnuntum, za panovania cisára Marca Aurelia, roky 161 – 180.

Markomanské vojny.  Svedectvom týchto vojen je aj nápis na Trenčianskej skale z r. 179/180.

Carnuntum bolo rímske vojenské mesto neďaleko dnešnej Bratislavy, na hranici Rímskej ríše.

Bolo postavené v provincii Noricum, aby kontrolovalo hranice ríše a zadržiavalo nájazdy barbarov spoza Dunaja.

Tí barbari to boli predkovia aj nás, Slovákov…

…v r. 168 po nájazdoch barbarov spoza Dunaja, a po ťažkých stratách v rímskom vojsku, bol cisár Marcus Aurelius donútený uzavrieť s barbarmi mier.

Cisár musel doplniť stavy légií o nové žoldnierske vojsko.

Na získanie peňazí na financovanie tejto vojny, sa v Ríme musela usporiadať dražba cisárskych klenotov, vzácnych rúch a ďalšieho majetku!

To ani rímsky cisár, údajne zvrchovaný panovník nad väčšinou vtedajšieho známeho sveta, si nemohol dovoliť vytlačiť/vyraziť toľko peňazí, koľko potreboval rozdeliť žoldnierom niekde v provinciách Panónia a Norikum – kdesi na konci sveta?

Kto by ho bol skontroloval, akých ekonomických prešľapov by sa bol dopustil, ale hlavne:

              Ak rímsky cisár, „panovník sveta“, nemal takú moc, tak kto ju mal?

              Kto?

Kto sú tí „Majitelia peňazí“, ktorí majú väčšiu moc, ako cisári, králi, parlamenty a vlády?

A ako je možné, že o ich moci nikto nediskutuje denne v médiách, nikto im nekladie otázky, nikto nepozná ich mená?

A vráťme sa k našej otázke zo začiatku:

Ktorý štát má kontrolu nad menou, obiehajúcou v jeho vnútri?

Kontrolu, ktorá by umožňovala nazvať tento štát – suverénnym štátom?

With respect.

Domino Svetík

Pokračovanie…