Založ si blog

Pripojenie Krymu nebolo anexiou.

Anexia je jednostranné pripojenie štátu, alebo jeho časti, k inému štátu, pomocou politického alebo vojenského nátlaku.

Dovoľte mi vysvetliť, prečo si myslím, že pripojenie Krymu k RF nenapĺňa vyššie uvedené podmienky pre to, aby sme ho mohli nazvať anexiou.

Naopak, dovolím si tvrdiť, že v prípade Krymu išlo o secesiu, teda odtrhnutie sa Krymu od materského štátu a až následne k dobrovoľnému pripojeniu sa k Ruskej federácii.

                     1. Krym bol nezávislou republikou.

20. januára 1991 ( v rámci ZSSR), sa na Kryme uskutočnilo referendum, v ktorom sa hlasovalo o otázke: ,,Ste za nezávislú republiku Krym a ste za začlenenie Krymu do ZSSR?”.  Za,  hlasovalo 93% účastníkov referenda, pri účasti 81%.

Platne zvolený Krymský parlament prijal 4. septembra 1991 ,,Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu”, ako výsledok januárového referenda.

6. mája 1992 Krym prijal svoju ústavu, v ktorej potvrdil svoju suverenitu a nezávislosť. V ústave sa definoval ako nezávislý štát v štátnom zväzku Ukrajiny. Verchovna rada Ukrajiny, síce  jednostranne v r. 1995 jeho ústavu zrušila, Krym však naďalej sám seba vnímal ako nezávislú republiku, pretože referendum z r. 1991 bolo legitímne a právoplatné.

V minuloročnom ( v r. 2014), referende  na Kryme sa nehlasovalo o suverenite, keďže suverenita Krymu z r. 1991 nebola nikým spochybnená, ani zrušená, bola teda platná. Hlasovalo sa o dvoch otázkach:

1.Ste za pričlenenie Krymu k RF?

 2.Ste za pričlenenie Krymu k Ukrajine?

Všimnite si, že druhou otázkou bola možnosť pričlenenia k Ukrajine. Krym si dal aj takúto možnosť a – nevybral si ju.

                           Bolo teda referendum zo 16.marca 2014 legálne?

Suverénny štát, za ktorý sa Krym právoplatne vyhlásil  v roku 1991 – má právo rozhodovať suverénne o svojom osude. Referendum bolo nesporne legálne.

Napokon, existuje rozhodnutie Medzinárodného súdu OSN z 22. 7. 2010 prijaté na žiadosť Valného zhromaždenia OSN iniciovanú Srbskom, v ktorom sa  uvádza, že:,, Jednostranné vyhlásenie nezávislosti časťou štátu neporušuje žiadnu normu medzinárodného práva… “

Bývalý ruský premiér, Ruslan Chasbulatov:

,,Ruské vedenie od začiatku 90 – tych rokov, po vyhlásení Ukrajinskej suverenity, na každom rokovaní s ukrajinskými partnermi, otváralo aj otázku návratu Krymu. Ukrajinskí partneri uznávali náš nárok, ale tvrdili, že nie sú pripravení to predložiť národu. Rokovania vždy končili sľubom, že túto otázku vyrieši v budúcnosti referendum na Kryme…”

                 2. Rusko nepripojilo Krym jednostranne.

O pripojení k Rusku najskôr rozhodol Krym. Referendum rozhodlo, že Krym sa pripojí k Rusku, nie k Ukrajine. Krym po výsledku referenda požiadal RF o pripojenie.

Teda Rusko nepripojilo  súčasť iného štátu – Krym – k RF, ako jednostranný akt, a už vôbec nie proti vôli pripojeného subjektu.

Krym sa rozhodol nebyť súčasťou Ukrajiny. Referendom vystúpil zo štátneho zväzku s Ukrajinou. Až po tomto akte rozhodovala ruská Duma, o žiadosti Krymu o pripojenie do zväzku s RF.

                  3. Rusko nerozhodovalo o časti Ukrajiny. Rozhodovalo                                   o nezávislom štáte potom, čo tento už nebol                                                   súčasťou Ukrajiny.

Rusko takisto nerozhodovalo jednostranne. Naopak, rozhodovalo na žiadosť druhej strany, čo v žiadnom prípade nenapĺňa pravidlo o anexii, ako jednostrannom pripojení.

Takže sa nemôže jednať o anexiu.

                       Secesia – odštiepenie, odtrhnutie sa od materského štátu.

,,Napriek skutočnosti, že býva pripojenie Krymu k RF často označované za anexiu, z hľadiska uplatnenej procedúry išlo nepochybne o secesiu (ktorá nemusí byť nutne v súlade s vnútroštátnymi právnymi normami), a v danom prípade sa Krym opieral o argumenty, založené na všeobecných ústavných princípoch týkajúcich sa ľudu ako výlučného zdroja moci v štáte (a naopak, uzurpácie moci v štáte, nikým nevolenou skupinou pučistov), na základe prejavenia vôle väčšiny obyvateľstva daného územia s následným vstúpením do zväzku s RF…” Zdroj.

                   4. Rusko nepoužilo voči Krymu politický, ani vojenský                        nátlak.

Viedenská deklarácia Svetovej konferencie OSN o ľudských právach z r.1970 zdôrazňuje, že štáty, ktoré si zastávajú svoje právo na ochranu územnej celistvosti štátu, musia mať „vlády, ktoré zastupujú záujmy všetkých ľudí  na danom území bez akýchkoľvek rozdielov“. 

Postupnosť udalostí.

Ako iste vieme, na Ukrajine došlo k násilnému zvrhnutiu demokraticky zvolenej vlády Ukrajiny a jej nahradenie  pučistami dosadenou vládou, ktorá v danej situácii nemala legitimitu a právo vykonávať štátnu moc.

Presnejšie: Štruktúry, ktoré vo februári 2014 zvrhli ukrajinskú vládu, si jednoznačne uzurpovali moc, ktorá im podľa ukrajinského práva nepatrila.

Ešte inak: Riadne zvolená vláda Krymu v čase konania referenda legitimitu mala, kým vláda v Kyjeve, ktorá referendum namietala a chcela mu zabrániť – legitimitu nemala.

V tejto situácii sa konalo na Kryme referendum o pričlenení Krymu k Rusku, alebo k Ukrajine. Nezákonná Kyjevská vláda nepochybne nebola vládou zvolenou podľa riadnych štandardov a polovojenské bandy, ktoré túto vládu inštalovali, sa vypravili na Krym prekaziť referendum.

Vláda Krymu v tejto situácii vytvorila domobranu, aby zabránila vstupu týchto bánd na Krym. Dobrovoľníci z domobrany strážili na Perekopskej šiji pozemné vstupy na Krym a zabránili množstvu ilegálnych skupín preniknúť do miest, v ktorých sa pripravovalo referendum.

Z Kyjeva bol napr. vypravený špeciálny vlak z ozbrojenými členmi Pravého sektora. Na stret s nimi sa nachystalo cca 1 200 členov domobrany a čakali v šíku na stanici v Simferopole. Pravý sektor si to rozmyslel a vlak opustil pred vstupom na Krym.

Domobrane nesporne pomáhali aj na Kryme umiestnené jednotky Ruskej armády, ktoré dohliadali na to, aby nedošlo k násiliu. Domobrana prenikla na letisko v Simferopole, zapálila na dráhach sudy s horľavinou, obsadila riadiace stredisko a nepovolia pristávanie lietadiel.

Neskôr Kyjevské zložky ministerstva vnútra obkľúčili jednotku domobrany na letisku. Do tejto situácie zasiahli Ruské špeciálne sily a prevzali kontrolu nad letiskom.

A k násiliu sporadicky dochádzalo.  Provokatéri chceli rozohnať dav, zhromaždený pred budovou Krymského parlamentu slzným plynom a rozprášeným skleným práškom, preniknúť do parlamentu a prevziať kontrolu.

Referendum nakoniec prebehlo hladko, po jeho uskutočnení štátna Duma RF vyhovela žiadosti Krymu o začlenenie do RF a nad Krymom zaviala Ruská vlajka.

A tu si uvedomme jednu vec: Ak by referendum rozhodlo, že Krym zostáva súčasťou Ukrajiny, Ruské jednotky by vlastne dohliadali nad referendom, výsledok ktorého by Ukrajina privítala a Rusko, naopak, muselo rešpektovať.

     Ukrajina, ako dotknutá krajina protestovala, že referendum prebehlo bez jej súhlasu.

Tu ešte raz pripomínam Medzinárodný súd OSN z 22. 7. 2010: ,, Jednostranné vyhlásenie nezávislosti časťou štátu neporušuje žiadnu normu medzinárodného práva… “

                Vyjadrenie USA a VB – po Kosove.

1. V písomnom memorande USA z dňa 17. 4. 2009 sa uvádza, že: ,,Princíp územnej celistvosti nevylučuje možnosť vzniku nových štátov na území už existujúcich štátov a že deklarácie nezávislosti môžu porušovať vnútroštátne zákonodarstvo, čo však neznamená, že ide o porušenie medzinárodného práva… “

2. V písomnom memorande Veľkej Británie z dňa 17. 4. 2009 sa uvádza, že:,, Secesia ako taká neodporuje medzinárodnému právu a že medzinárodné právo nezakazuje secesiu a oddelenie a negarantuje nerozlučnosť štátov…”

Priatelia, myslím si, že k medzinárodnému právu sa pristupuje až hriešne selektívne a štáty, ktoré ako vidíme, v jednom prípade secesiu podporili ( a náležite zdôvodnili), ju v druhom prípade vyhlasujú za nezákonnú.

Na základe vyššie spomenutých faktov sa domnievam, že v prípade Krymu nešlo o anexiu. Išlo o secesiu, teda odtrhnutie sa od materského štátu.           Následné rozhodnutie Ruska o prijatí do štátneho zväzku RF už bolo iným aktom a dvojstrannou vecou Krymu, ako nezávislého štátu a Ruska.

S úctou

Dominik  Svetík

Novým americkým prezidentom sa stal – Kongres?

05.08.2017

Iste ste v decembri 2016 zaregistrovali, že B. Obama na sklonku svojho vládnutia, vypovedal 35 ruských diplomatov (a špiónov), a tí dostali 72 hodín na odchod z USA. Rusi síce protestovali, ale viac »

Absurdné divadlo západnej demokracie

09.04.2017

Slovo demokracia dnes už do úvodzoviek dávať netreba. Vieme, že je relatívna a každý ju pociťuje inak. Demokracia by možno, pre lepší prehľad, mala byť definovaná na stupnici od 1 - 10. viac »

Globalizácia, geopolitika a štát.

02.02.2017

Globalizácia je objektívne postupujúci proces, do ktorého sme vtiahnutí všetci. Ležiac na afrických plážach, počúvame americkú hudbu, a chlipkáme talianske víno... Ale pozor! Nemýľme si viac »

porošenko, ukrajina, vojaci

Ukrajinská armáda hľadá nových vojakov v baroch či kaviarňach

19.11.2017 07:00

Podľa ľvovského gubernátora nočné ukrajinské podniky navštevuje "zlatá mládež", ktorá by "najprv mala slúžiť vo vojsku a až potom sa baviť".

gabriel

Saudská Arábia stiahla svojho veľvyslanca z Nemecka

18.11.2017 21:01

Rezort diplomacie tiež uviedol, že nemecký veľvyslanec v Rijáde obdrží protestnú nótu.

volkswagen, emisie, pokuta, USA

Volkswagen chce byť svetovou jednotkou v elektrickej mobilite

18.11.2017 21:00

Najväčšia európska automobilka Volkswagen investuje do konca roka 2022 do elektromobilov a služieb novej mobility 34 miliárd eur.

Beata Szydlová

Kyjev si predvolal poľského veľvyslanca, spor medzi susedmi graduje

18.11.2017 20:47

Medzi oboma už dlhšiu dobu susednými krajinami stúpa napätie kvôli vzájomným historickým krivdám.

Domino Svetík

Sú tmavé miesta, do ktorých je treba priniesť svetlo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 132
Celková čítanosť: 1029175x
Priemerná čítanosť článkov: 7797x

Autor blogu