Urológ, MUDr. Xavier Crement (pseudonym), má všetko, čo si len môže želať – skvelú prácu, manželku a dve deti.
Napriek tomu zisťuje, že čoraz viac kolegov a priateľov sa vyhýba jeho spoločnosti, a keď raz manželka zorganizuje oslavu jeho narodenín, okrem jeho rodiny sa nedostaví nikto.
Pripisuje to závisti a tomu, že nevedia zniesť jeho úspechy v kariére, aj rodinnom živote.
Lenže – po prudkej roztržke odchádza z domu jeho syn. Dcéra na neho vyskočí, že okrem seba nikdy nemal nikoho rád a manželka to zaklincuje tým, že s ním skončila a odporučí mu, aby sa do večera odsťahoval.
Navštívi svojho priateľa psychiatra a pýta sa:,, Čo sa to s nimi stalo? Čo sa všetci zbláznili?“,,Nezbláznili“ odpovedal psychiater.
,,Chceš mi teda povedať, že som sa zbláznil ja?“ opýtal sa Xavier.
,,Nie, ani ty nie si blázon. Si iba kokot.“
MUDr. Xavier Crement: ,, Dosť bolo kokotov.“
,,Vedci si dlho mysleli, že za najväčšie problémy ľudstva môžu vojny, bieda, choroby a nedostatok vzdelania, ale mýlili sa!
Tieto problémy sú dielom všadeprítomných kokotov: v médiách, vo vláde, školstve, zdravotníctve, v armáde.
Kokoti su tyranskí, manipulatívni, egoistickí, sú to klamári, ktorí využívajú ostatných ľudí, pre dosiahnutie svojich cieľov, svojho prospechu a svojho uspokojenia.“
Hlavný hrdina opisuje v tejto čarovnej knihe, ako dlho mu trvalo, kým pochopil, že je kokot – ďalšieho pol roka ľutoval sám seba, zvaľoval vinu na všetkých okolo, bol nepríjemný ku kolegom aj pacientom, až raz, keď už vedel, že svoj život nikdy nezvládal,: ,,Pozeral som do ústia pacientovej močovej trubice a tu mi došlo, že pozerám do tváre pravdy o sebe samom – bol som kokot“.
,,Máš pravdu, ja som naozaj kokot. Ako ma budeš liečiť?“ spýtal som sa priateľa psychiatra.
,,Pozri, kokot buď si, alebo nie si. To je ako s ľavákom – proste ho neprerobíš“ odpovedal psychiater. ,,
Psychiatria nevie liečiť kokotov, keby vedela, myslíš, že by bolo toľko kokotov medzi psychiatrami?“
Hlavný hrdina však intuitívne cíti, že psychiater nemá pravdu. ,,Kokotizmus, tak, ako alkoholizmus a drogy je choroba – zhubná závislosť na hrubom, hulvátskom chovaní, kvôli ktorej nedokážeme rozpoznať a pripustiť si našu aroganciu, bigotnosť a agresivitu.“
Začína študovať kokotizmus, sám seba liečiť a po niekoľkých rokoch sa mu podarilo dokázať, že kokoti sa môžu vyliečiť, musia však nájsť v sebe základný zmysel pre ľudskosť. Výsledkom jeho štúdia je kniha, ktorá nie je iba svedectvom o jeho osobnej ceste, ale aj iskrou nádeje pre každého návykového kokota.
Zanechal urologickú prax, stal sa psychiatrom a pomáha kokotom, kokotmi nebyť. V knihe opisuje svoju prax s jednotlivými pacientami a získava nesmierne veľa poznatkov, o ktoré sa rád s čitateľom podelí.
Ak si práve vy myslíte, že nie ste kokot, kniha vás rýchlo vyvedie z omylu.
Zistíte, že kokotizmus postihuje podstatnú časť populácie, pričom väčšina postihnutých ani netuší, že sú kokoti…
Niekoľko chrakteristických rysov, ktoré sú spoločné všetkým známym typom kokotov: príznaky choroby zvanej kokotizmus
– kokotizmus je choroba a vada charakteru, ktorý nenájde na nikom nič dobré
– slepá sebaláska a drzosť, ktorá sa nezastaví pred ničím, zničujúca vášeň manipulovať ostatnými
– arogancia, presvedčenie o vlastnej dokonalosti, neutíchajúca túžba po sláve
– nehorľavé, azbestové svedomie, ktoré nebude páliť ani v pekle
– pohŕdanie akoukoľvek autoritou, chorobný návyk na moc
– absolútne odmietanie základnej medziľudskej slušnosti
– nemilosrdné zneužívanie nevinných a bezbranných, drancovanie vnútornej stability svojich obetí
– skvelí teoretici, ktorým ale absolútne chýba zdravý rozum
Definícia kokotizmu
,,Možno nedokážem presne definovať pojem kokot, ale vždy, keď nejakého stretnem, tak ho spoznám“.
Kokot je človek, ktorý je hrubý, arogantný a protivný z vlasnej vôle a vyžíva sa v problémoch, ktoré spôsobuje svojimi činmi a svojim chovaním ostatným ľuďom.
Najdôležitejší krok na ceste ku kokotovmu uzdraveniu, je uvedomiť a priznať si, že je kokot. Je to také isté, ako u alkoholika – na začiatku liečby si musí pacient priznať, že je alkoholik.
Rizikové skupiny kokotov
Autor v tejto časti definuje povolania, v ktorých sa kokotov vyskytuje až – až. Patria sem napríklad:
– daňováci, právnici, policajti, obchodníci, priemyselníci , bankári
– politici, vodiči, kazatelia, psychiatri, psychológovia, manažéri
– ľudia, ktorí píšu knihy o kokotoch
– všetci, ktorí berú túto knihu vážne
– najviac rizikové sú povolania, ktoré ľuďom zaisťujú určitú moc nad ostatnými a pritom nevyžadujú žiadne zvláštne nadanie
Stručná história kokotizmu
Kokoti sú tu od nepamäti, dnes ich je viac, ako predtým…
A takto by sme mohli pokračovať, kniha je naozaj rozsiahla na definície, príklady, typológiu a pod.
Typy kokotov: na svete je také množstvo rôznych druhov kokotov, že v knihe zaberajú celú kapitolu.
Autor Vám neustále kladie otázky typu:
– Chovali ste sa niekedy, ako kokot?
– Ktorý typ kokota ste?
– Sú vaši priatelia kokoti?
– Viete, čo si vaši priatelia myslia o vás?
– Koľko vám trvalo, než ste pochopili, že ste kokot?
Kniha Vás naučí diagnostikovať kokotizmus u seba a samozrejme, naučí vás aj, ako sa ho postupne zbaviť. Najskôr definujete jeden svoj kokotský zvyk – napríklad hrubosť a na týždeň si ju odrieknete, tak, ako jedlo.
Nakoniec autor ponúka niekoľkobodový program liečenia kokotizmu, napr.: ,,Prestaň hľadať výhovorky, ktoré ti dovoľujú chovať sa, ako kokot, snaž sa chovať, ako slušný človek.“
A na záver:,,Čím skôr pochopíte, že ste kokot, tým skôr sa vám podarí kokotom nebyť“.
– táto kniha nie je len vtipná, je aj hodná zamyslenia, a plná pravdivých ľudských príbehov a definícií
– zasmejete sa a zároveň sa aj zamyslíte nad svojimi postojmi činmi a komunikáciou s ostatnými ľuďmi
Autor napísal ešte dve pokračovania:,,Kokoti sú veční“ a ,,Sprisahanie kokotov“.
Ale o nich až nabudúce…
With respect
domino svetík