Vo väzenskom tábore si väzni volia dozorcov.
Kampaň je mohutná a hoci väzenský tábor nie je nijako výnimočne veľký, kandidáti vynakladajú ohromné prostriedky, cekovo možno aj 20 mil. na to, aby práve oni mohli vykonávať funkciu dozorcu.
Je zrejmé, že funkcia dozorcu je spojená nielen s beztrestnosťou a výhodami, ale aj s finančnými benefitmi, rovnajúcimi sa minimálne vloženej investícii.
Všetci kandidáti na dozorcov, sa predháňajú v sľuboch, že v lágri zavládne väčšia sloboda a väzni budú mať bližšie neurčený vyšší blahobyt.
Môžu sľuby o slobode byť myslené vážne?
Práca dozorcu v lágri je založená primárne na tom, aby boli všetci pod kontrolou a aby nikto neutiekol. Školenia dozorcov sú zamerané na takú komplexnú kontrolu väzňov, aby každý pohyb v tábore, alebo mimo neho, podliehal čo najpresnejšej evidencii.
Od novozvolených dozorcov teda očakáva zriaďovateľ tábora presný opak toho, čo sľubujú voličom.
Od dozorcov sa očakáva že v tábore zvýšia disciplínu, ostrahu a kontrolu a budú sa pretekať v iniciatíve, aby do tábora zaviedli viac bariér, prekážok, administratívnych, aj fyzických, čiže väzni, práve v rozpore s ľahko vypúšťanými sľubmi, môžu v realite čakať iba to, že dozorca, aby si zachoval svoju funkciu, sa bude správať (aké prekvapenie), ako dozorca.
Ako je teda možné, že sa vôbec nájdu voliči, ktorí veria, že po voľbách dozorcov, bude v lágri viacej slobody?
Ľudia dnes už naozaj veria všetkému, aj sloganom typu: „viac ostnatého drôtu pre vašu slobodu“.
Sú totiž z podstaty dôverčiví a teda ľahko odžubateľní…
Veliteľstvo tábora nazvalo tento systém honosne – demokracia – vláda ľudu.
Ľudia si v ňom dobrovoľne a na vlastné náklady zvolia tých, ktorí ich dokázali presvedčiť:
A tak svojimi hlasmi iba legitimizujú svoj status, aj systém.
Nech však väzňom slúži ku cti, že systém je takmer celosvetový a nie nepodobný systému z filmu Matrix, takže je ťažko identifikovateľný…
Veľa šťastia.