Neviete, prečo je nemocničná posteľ taká drahá, neviete, prečo je každý jeden zdravotnícky výkon taký drahý, akoby Vám k 10 minútovej fotke z ,,rengeňa“ pribalili aj zlatú tehličku? Na príklade o milión Eur drahšieho prístroja to vidíme veľmi pekne. A uvedomme si, že tento prípad je iba ,,špičkou ľadovca“. Takýchto prípadov sa za rok stane tisíce, iba sa o nich nedozvieme.
Ak by prístroj stál 500 tis Eur, ako obvykle stojí (už tam je nesmierne predraženie), tak by za svoju ,,ekonomickú“ životnosť oddiagnostikoval 100 tis. pacientov ( dajme tomu 50 pacientov za deň x 2000 dní, čo je asi 8 rokov) a suma odpisov z jeho obstarávacej ceny, prepočítaná na jedného pacienta by predstavovala 5 Eur.
Samozrejme, to je iba časť ceny jedného výkonu. Prirátať musíme prevádzkové náklady a energie, ktoré sú vyjadrené pripočítaním prevádzkovej a energetickej réžie. Potom sú tam osobné náklady, čo sú mzdy, plus všetky odvody do soc. a zdrav. poisťovní dokopy. Ďalej odpisy majetku (budovy, autá, ostatné zariadenia a pod.)
K tomu sa prirátajú materiálové náklady, čo v tomto prípade predstavuje hlavne zdravotnícky, pomocný materiál a lieky.
Ak to všetko ekonóm nemocnice spočíta, vyjde mu tá horibilná suma, ktorú má zdravotná poisťovňa, teda my všetci, zaplatiť za konkrétny výkon. Vyjde mu (napríklad), že cenu 5 Eur musí vynásobiť sumou 300 a výsledný výkon stojí 1 500 Eur. Taká suma bude na faktúre pre poisťovňu.
A teraz tu máme prístroj, ktorý je trikrát tak drahý, ako by mal byť. Ekonóm to hodí do tabuliek a vyjde mu, že by mal základnú cenu, v tomto prípade už 15 Eur, vynásobiť sumou 300 a dostane číslo 4 500 Eur za jeden výkon.
Pozrie sa na to riaditeľ a povie:,,To si nemôžeme dovoliť, lebo poisťovňa nám jednoducho toľko nedá“. To je pravda, lebo poisťovňa nebude predsa platiť za ten istý výkon na CT v Blave 1 500 Eur a v Piešťanoch 4 500 Eur.
Tak CT v Piešťanoch tiež bude fakturovať iba cenu obvyklú, teda 1 500 Eur.
Ibaže čo sa stane?
Vysoká obstarávacia cena má za následok, že sa tento náklad nemocnici v účtovníctve začne prejavovať ako strata, to znamená, že náklady v danom roku ( a nasledujúcich – po dobu odpisovania prístroja), budú vyššie, ako príjmy.
Strata znamená, že ju musíte vykryť buď úverom, alebo tým, že neplatíte dodávateľom. To, samozrejme v prípade, ak ste tento prístroj nadobudli z cudzích zdrojov – úver, alebo leasing. Ak ste ho nadobudli z vlastných zdrojov, teda ak prostriedky na jeho obstaranie boli Vaše, tak sa strata neprejaví vyššie spomenutým spôsobom, ale jednoducho Vám budú chýbať prostriedky na obstaranie ďalších nových zariadení.
Ak takýmto spôsobom, teda predražene, nemocnica obstaráva aj ďalšie prístroje, lieky, zdravotnícky materiál, budú sa vyššie spomenuté ekonomické javy multiplikovať a skôr, či neskôr nebude na elektrinu, platy, teplo, lieky, toaletný papier a pod.
Ak takto funguje iba časť našich zdravotníckych zariadení, vždy na konci buď skrachujú, alebo ich bude treba oddĺžiť.
Vláda zoberie úver a nám zdvihne dane zo všetkého možného. My to zaplatíme (aj keď 25 rokov už takéhoto ,,hospodárenia“ všetci poriadne cítime), a (nový), riaditeľ takejto nemocnice, ktorej nehospodárne správanie sme všetci zaplatili, si po oddĺžení objedná nový ,,rengeň“ – dá zaň 3 x viac, ako je obvyklá (už aj tak predražená), cena.
A všetko sa opakuje…
Alebo vláda povie, že takúto nemocnicu je treba predať, teda privatizovať, pretože ,,štát“ je zlý správca. Nájde sa nejaký kupec, ktorý to celé kúpi za zlomok skutočnej ceny.
A – čuduj sa svete- nemocnica začne vykazovať zisk. Prečo?
No pretože nový majiteľ sa od prvého dňa bude starať o to, aby všetko obstaral a kúpil čo najlacnešie. Logické, nie?
Jeho dobré hospodárenie však štát nepocíti, pretože účtuje za výkony ceny obvyklé, cíti to však sám majiteľ, pretože mu jednoducho z predražených výkonov na účte zostáva vyšší zisk, ako v normálne fungujúcom konkurenčnom prostredí.
A, aby nedošlo k omylu – zdravotníctvo takto fungovalo za Mečiara, Dzurindu, aj Fica. To znamená, že je to systémová chyba, je jedno, aké figúrky dosadíte do vlády, keď nezmeníte systém.
A, aby nedošlo k omylu – netúžim po návrate socializmu.
Pikoška: Cena jednej krabičky liekov sa od r. 1991 zvýšila 7x. Ak teda priemerné balenie liekov stálo v r. 1991 1 Euro, dnes stojí 7 Eur.
S rešpektom všetkým slušným riadiacim pracovníkom.
* Výpočet ceny výkonu je zjednodušený a slúži iba, ako príklad.
domino svetík