Myslím si, že problémom nie je Boh.
Problémom nie je ani viera v Boha, ani ateizmus.
Problémy vznikli, až keď sa ľudia začali združovať v náboženstvách typu Kresťanstvo, Židovstvo, Islam a i.
Všetky tri veria pritom v toho istého Boha a všetky tri majú v ,,základných dokumentoch“ tvrdenie, že ich priamo , alebo sprostredkovane založil Boh. Príslušníci konkurenčných náboženstiev začali medzi sebou súperiť a tvrdiť, že jediný Boh dal iba ich náboženstvu licenciu hlásať slovo Božie. Nakoniec, ani jedno z náboženstiev nie je jednotné v interpretácii slova božieho a vo vnútri vzniklo veľa ďalších názorových skupín, ktoré viedli k zakladaniu nových a nových siekt, ktoré, ak to ustáli – získali tiež status cirkvi.
Ak sa napríklad stretne kráľovná Alžbeta s pápežom Františkom, stretnú sa dve hlavy cirkví – Anglikánskej a Rímskokatolíckej.
Eviduješ, že by tu (na Zemi), niečo robil Boh? Zlé, alebo dobré? Má niekto priamy styk s Bohom?
Ublížil niekomu Boh? Ak Boh existuje a Ty, ak si ateista, to zistíš až po smrti, myslíš si, že Ťa privíta niekto urazený za to, že si ho neveril? Tak by sa choval človek, ale nie Boh. Za ateizmus Ťa odsúdia iba ľudia.
Alebo, ak si muslim a po smrti zistíš, že Boh je kresťan, myslíš si, že Boh Ti bude vyčítať Tvoju konkurenčnú filozofiu? Báť sa musíš, opäť, iba ľudí.
Néboženstvo nie je vecou existencie/neexistencie Boha, ani vecou viery.
Je to spôsob manipulácie a ovládania más.
Prečo by Boh zakladal toľko náboženstiev?
A tu sa dostávam k môjmu chápaniu problému.
Problémom nie je Boh, jeho existencia, či neexistencia.
Problémom sú vykladači,, slova božieho“, tí, ktorí tvrdia, že Boh si praje, aby sme toto robili takto a toto takto.
Veď Boh osobne – podľa nich – založil niekoľko náboženstiev.
1. Židovstvo Boh založil osobne, v priamej komunikácii s Abrahámom, Noem, Mojžišom, Áronom, atď.
Mojžiš je údajne spoluatorom Židovského Pentateuchu, teda Kresťanského Starého Zákona – Biblie.
2. Kresťanstvo Boh založil tak, že k Židom poslal svojho syna, Ježiša Krista.
Ježiš Kristus bol Žid, žil medzi Židmi ale prišiel s novou filozofiou nenásilia a lásky k blížnemu, ktorú evanjelisti po jeho smrti opísali v súbore, ktorý obsahuje život, smrť a filozofiu Ježiša Krista, a ktorý poznáme, ako Nový zákon.
Kresťanstvo malo ešte dlhú cestu, kým sa zo sekty stala cirkev, neskôr vďaka rímskemu cisárovi Konštantínovi štátne náboženstvo Ríma a Byzancie, po Nicejskom koncile v r. 325, postupne sa dostávalo do vazalských štátov, až sa Rímskokatolícka cirkev stala nielen cirkvou, ale štátom. Vatikán je dnes veľmocou a prakticky najdlhšie existujúcim štátom v dejinách.