Tri americké hrdinky v ruskej krčme – zadymenej, plnej popíjajúcich, fajčiacich, bradatých, škaredých Rusov, oblečených vo vaťákoch (prešivák), z nich mnohí majú pri nohe kalašnikov – sa zakrádajú popri stene a nepozorovane vchádzajú do pivnice, v ktorej je väznený akýsi americký agent. Vyslobodia ho, a už im chýba iba krok, aby boli v bezpečí, keď vtom o niečo zakopnú. Celá krčma stíchne. Rusi na nich uprú svoje krvilačné oči.
,,Bežme“! Vykríkne jedna z neohrozených amazoniek.
Začína sa beh, aj boj o život!
Sotva stihnú prebehnúť dvadsať metrov, krčma je na nohách. Vyrúti sa z nej svorka samopalmi ozbrojených rusákov a spustí paľbu na štvoricu, ktorá len tak – tak, v daždi guliek, stihne dobehnúť k pripravenému zaplachtovanému náklaďáku, naštartovať ho a vyraziť preč od nebezpečenstva.
Nikto nie je zranený, streľba z desiatich kalašnikovov za chrbtom, minula hrdinov iba o vlások.
Náklaďák sa dostáva na úzku korunu hrádze obrovskej priehrady.
Zostáva prejsť túto prekážku a budú mimo ohrozenia života.
Na pravej strane, iba meter od zvodidla, obrovská vodná plocha a na ľavej, možno stometrová priepasť, do ktorej s hukotom padá voda z hydrocentrály.
Zrazu hrdinka za volantom zbystrí pozornosť, pozrie sa lepšie na koniec úzkej cesty a tam: – ,,Oh my God“!
Jedinú cestu k záchrane blokuje – tank!
Tank sklopí hlaveň a prásk! Čas sa spomalí (film tiež).
Delová guľa dramaticky vražedne opúšťa hlaveň tanku a nedýchajúcemu divákovi vypadáva z otvorených úst pukanec, pretože vie, že v nasledujúcej tisícine sekundy tragicky skončí hrdinský pokus o záchranu agenta z ríše mieru a dobra, spolu s jeho troma osloboditeľkami.
Vodička strháva volant prudko doľava – náklaďák pomaly, pomaličky preráža zábradlie, chvíľu visí nad prázdnotou a vzápätí sa rúti do priepasti a do istého pažeráka smrti.
Aktéri vyliezajú z kabíny padajúceho náklaďáka na korbu – strhávajú plachtu – a pod ňou sa ukáže – helikoptéra.
V tých osudových sekundách stihnú vliezť do helikoptéry, naštartovať ju a vzlietnuť s ňou, iba okamih pred tým, ako sa neovládateľný gruzavik (náklaďák), stáva kopou šrotu, ktorý po obrovskom výbuchu nádrže, pohltí spenená voda.
Za chrbtom našich neohrozených hrdinov, bezmocne škrípe zubami horda ruských hrdlorezov.
Spravodlivosť a pravda, opäť zvíťazila!
Dámy a páni, takto začína jeden z množstva komerčne úspešných amerických filmov – Charlieho anjeli 2.
(Môj syn, keď si prečítal tento blog, povedal, že ten film musí vidieť)-
Dá sa k tomuto niečo dodať? Azda iba trochu štatistiky.
Hollywood ročne vyprodukuje asi 1 200 filmov.
1 100 z nich má podobnú kvalitu, ako vyššie spomenutý opus. 80 môžeme zaradiť do druhej triedy. Asi na dvadsať sa dá pozerať.
Väčšina Američanov naopak, považuje tých 1 100 filmov za kvalitné a tých dvadsať za sprostosti, na ktoré sa nedá dívať.
Chápete už, prečo Amerika vládne svetu?
Och, aby som nezabudol – na druhý deň, po zhliadnutí tejto scény sme stretli známych, ktorí sa spýtali, na akom filme sme to včera boli.
,,Charlieho anjeli 2″, odpovedali sme.
,,To je najlepší film, aký sme v živote videli“!, povedali títo boží ľudia.
Dá sa k tomu niečo dodať?
With respect
Domino Svetík