Organizácia štátu zaostáva za technickým a technologickým vývojom.

1. decembra 2016 15:42, Prečítané 2 960x, Domino Svetík, Diery v teóriách

Niekoľkokrát som vo svojich článkoch spomínal, že dejiny sa zrýchľujú, pričom som presne nevysvetlil, čo tým myslím.

Astronómovia vyslovujú na pozorovaniach založené hypotézy, že vesmír sa rozpína (chová sa ako impérium), pričom sa neustále zvyšuje rýchlosť tohto rozpínania.

Nobelista Adam Riess s kolegami predpovedajú, že: ,,vzdialenosť medzi dvoma objektami vo vesmíre, sa za nasledujúcich 9,8 miliardy rokov zdvojnásobí.“

Čo z toho pre vesmír vyplýva? Ak od bodu veľkého tresku, objektom, ktoré sú od tohto bodu singularity (nulový bod, z ktorého to buchlo), vzdialené najďalej (na okraji vesmíru?), trvalo cca 13,8 miliardy rokov, kým prekonali vzdialenosť z bodu nula, do miesta svojho aktuálneho ,,pobytu“, tak na prekonanie takej istej vzdialenosti ,,od dnes“, im bude stačiť už iba 9,8 miliardy rokov.

Dúfam len, že na zdvojnásobenie nášho vesmírneho rozpínania, nám už niekto ,,vykupuje pozemky“, aby bolo kde sa rozpínať. Miesto totiž potrebovať budeme, pretože rozpínanie, či už spomaľujúce, zrýchľujúce, alebo konštantné, sa stále deje.

Zatiaľ. Ono to totiž môže byť aj pulzovanie, ktoré práve pozorujeme vo fáze expanzie, pričom fáza kompresie môže prísť v budúcnosti.

Vráťme sa na Zem.

Minimálne na jednej z miliárd planét, ktoré putujú vesmírom, sa vyvinul život, respektíve bol na ňu ,,zasiaty“. Tento život má rôzne formy, pričom ľudia, ako ,,koruna tvorstva“, sú neuveriteľne pestrou zmesou rás a kultúr, ktoré nezaháľali a postupne vďaka svojmu rozumu, či rozumu svojich inšpirátorov (nech už je to ktokoľvek, na zemi, i na nebi), vytvárajú organizované spoločenstvá a technicko – technologický rozvoj, ktorý pretvára ako ľudstvo, tak aj planétu Zem.

Technický pokrok za posledných 100 rokov je neuveriteľný…

Ľudstvo tisíce rokov využívalo iba vlastnú silu, silu zvierat, vody a vetra pre uľahčenie práce a zvyšovanie jej produktivity.

Explózia technologického a technického pokroku je doslova raketová a posúva ľudstvo vo všetkých smeroch a dnes sa hádam nenájde človek, ktorý by mohol tvrdiť to okrídlené:,,Všetko už bolo objavené“. Naopak, objavy vo všetkých odboroch sa množia, násobia, multiplikujú a – zrýchľujú.

… a bude sa znásobovať.

Dovolím si tvrdiť, že vďaka pozorovaniu, tento trend vyzerá nasledovne:

Ak sme za posledných 50 rokov zaznamenali X objavov, za nasledujúcich 25 rokov, to už môže byť približne X . 1,5, atď. Máme sa na čo tešiť.

Jednou z vecí, ktoré spôsobujú zrýchľovanie, sú – informácie.

Vývoj organizácie štátov zaostáva.

Štát je sociálny interaktívny systém, fungujúci v geografických hraniciach. Interná, aj externá organizácia štátu je predmetom skúmania všetkých účastníkov tohto systému už po tisícročia, pričom rôzne štruktúry v rôznych štátoch, sú v riadení týchto systémov na rôznych úrovniach.

Tak, ako sa znásobuje technický pokrok, rastú aj snahy o inovácie v organizácii štátov, podľa zvyšujúceho sa tlaku ich obyvateľov na spravodlivejšie rozdeľovanie zdrojov, bezpečnosť, slobodu, osobnostný rozvoj a pod., v rámci nielen sociálnych, ale aj regionálnych, geografických, politických a ďalších zdrojov a možností.

Organizácia sociálnych systémov smeruje od jednoduchého k zložitému,

a tento trend bude pokračovať. Ak základnou jednotkou sociálnej organizácie je človek, rodina, spoločenstvo, komunita, etnikum, štát, združenie štátov, tak vidíme, že organizovanie smeruje k zložitejším a zložitejším systémom. Tento vývoj bude takto pokračovať. Dôležité je si to uvedomiť preto, aby sme, či už ako jednotlivci, alebo štáty, boli na takýto vývoj pripravení, aby sme ho dokázali ovplyvňovať.

Ak človek žije nejaký život, tak je to iba vďaka vzťahom a interakciám nielen s ľuďmi ktorých pozná, ale aj tými, ktorých nepozná, či o ich existencii netuší.

Tak môj život ovplyvňuje moja rodina, priatelia, ale aj komunita, štát, EU, OSN, Hillary, Trump, až po najvzdialenejšieho domorodca v Austrálii. Samozrejme každý inou intenzitou.

Ak hodím kameň do vody v Británii, vlnka, ktorá prebehne Atlantikom môže spôsobiť zmenu pohybu maličkého živočícha pri brehoch Newfoundlandu, a tá zmena ho môže nasmerovať k zožratiu veľrybou o hodinu, alebo mu zabezpečí dlhý život.

Vývoj by bol rýchlejší, je však celé tisícročia brzdený.

Toto sa síce môže zdať odvážnym tvrdením, ale vývoj, či už technický, alebo sociálny, je brzdený rôznymi silami. Vývoj brzdia vojny, epidémie, krátke životy géniov, katastrofy, atď. Brzdený je vývoj, ako v technickej oblasti, tak aj v oblasti riadenia sociálnych systémov. Niečo je brzdené úmyselne, niečo náhodou…

Informácia sa donedávna brzdila, blokovala, či tajila pomerne ľahko. Technika a technológia zrýchlila informácie a informácie spôsobujú zrýchlenie procesov a to spôsobuje dnešné, aj budúce zmeny.

Blokovanie informácií sa zintenzívni. Typickou dezinformáciou je tvrdenie, že zdrojov energie na planéte ubúda.

Ak sa zamyslíte, tak zistíte, že zdroje energií pribúdajú.

Takisto si myslím, že technická a technologická úroveň je tisíce rokov programovo zatajovaná. Ak hovorím tisíce rokov, myslím už na stavby, ako Veľká pyramída, Serapeum v Sakkare a ďalšie, kde je nám prezentované, že pomocou ohňa, vody a medených sekier, ľudia… no nič, o tom niekedy inokedy.

Snahy o odstránenie parazitických systémov sú staré tisícročia…

…ale úspechy sú mizivé.

Parazitický systém je systém, kedy jednotlivec, skupina, organizácia, alebo štát, profitujú z im podriadených a nimi ovládaných jednotlivcov, skupín, či štátov.

Máme za to, že na prekonanie tohto stavu, je potrebné, aby si ovládaní uvedomili, že sú ovládaní a podnikli kroky na zlepšenie, a odstránenie svojho nevýhodného postavenia.

Ale aj bez uvedomenia si tohto stavu jednotlivcom, resp. bez jeho aktívnej účasti, či súhlasu, prichádza denne k sociálnym pohybom a zmenám, vedúcim k preusporiadaniu systémov riadenia štátov, pričom tento proces sa nielen že zrýchľuje, ale vedie k novým a zložitejším systémom.

Vývoj v technike a technológii (napriek brzdeniu a blokovaniu), vedie k vývoju a zmenám v sociálnom usporiadaní spoločnosti.

Nemožnosť absolútneho riadenia sociálnych systémov.

Tí jednotlivci, združenia, komunity, či štáty, ktoré toto chápu, sa snažia tieto procesy riadiť. Napriek ich plánovaniu a organizovaniu, nikdy nemôžu kontrolovať všetky súvisiace deje a procesy tak nikdy nedostanú podobu, ako ju niekto plánuje, resp. takýto výsledok tiež dlho nevydrží, pretože proces sa posúva.

Tak skončili, alebo vznikli štáty, ríše, či spoločenstvá, ktoré pri vyvinutí akéhokoľvek úsilia vždy prišli na koniec svojej existencie, aby dali vzniknúť nejakej inej štruktúre.

Štát je člnom na rieke, pričom počas plavby sa každý moment všetko mení.

Mení sa rýchlosť prúdu, okolitá krajina, hĺba vody a okolo vás pláva množstvo ďalších člnov. Niekedy je výhodné zviazať viac člnov dokopy, pre získanie stability.

Ak sa však blíži vodopád, stačí jeden potopený čln a všetky oň priviazané stihne rovnaký osud.

Komu vyhovuje súčasná organizácia štátov?

Táto otázka je trochu zavádzajúca, pretože na planéte pravdepodobne neexistujú dva štáty, ktoré majú rovnakú organizáciu, rovnakú východiskovú pozíciu, rovnaké zákony, vedenie a rovnaké podmienky pre život.

Žijúc v reálnom socializme, chceli sme ten systém ,,vylepšiť“ a ocitli sme sa v kapitalizme. Pochopiac, kam smeruje kapitalizmus, chceme ho vylepšiť, zatiaľ však nevieme, kde sa ocitneme, a dokonca ani to, či to vylepšíme.

Že ale nadchádza zmena, je isté.

Pripomeňme si len vývoj Slovenska za 101 rokov:

1916, sme boli súčasťou Rakúsko – Uhorskej monarchie, bez štátnosti, uprostred 1.svetovej vojny, ale už o dva roky…

…1918, vzniká Československo a stávame sa štátotvorným národom.

1938, ČSR po Mníchovskej zrade odovzdáva časť územia (spolu s cca 4,8 mil. obyvateľov), Nemecku, časť Poľsku a časť Maďarsku (s vyše 300 tis. obyvateľmi).

1939 – 14. marca vzniká Slovenská republika a zaniká Česko – Slovensko. 1. septembra 1939 Nemecko, aj za účasti armády SR útočí na Poľsko. Začína sa 2. sv. vojna.

1945. Po skončení 2. sv. vojny sa anuluje Mníchovská dohoda a vzniká ČSR, teda opäť štátny zväzok s ČR.

1948. Po tzv. Víťaznom februári končí kapitalistický systém a štát prechádza na budovanie socializmu. Vyhlásili sme ho (kapitalizmus), za vykorisťovateľský. V novom systéme si mal ľud vládnuť sám.

1989. Rozhodli sme sa zreformovať a vylepšiť socializmus. Udalosti nabrali taký spád, že sme na zámer reformovať socializmus zabudli a zrazu sme sa ocitli až v kapitalizme, teda v systéme, ktorý sme pred vyše 41 rokmi opustili. Socializmus sme označili za nereformovateľný. Socializmus, ktorý sám seba nazval demokraciou, sme vyhlásili za totalitný systém. V liberálnom kapitalizme si ľud vládne sám – prostredníctvom volených zástupcov.

1993. Rozpad ČSR. Vznik samostatnej SR.

2004. Vstup SR do EU.

2016. Cítime, že forma vlády prostredníctvom domácich volených zástupcov a cudzích (EU), nevolených štruktúr, nie je to pravé, orechové.

Ľud by si chcel vládnuť naozaj sám.

Jednak v Ústave stojí, že zdrojom moci v SR je ľud, jednak ľud cíti, že volení zástupcovia síce zastupujú svoje záujmy, ale zabúdajú zastupovať záujmy tých, čo ich volili.

Volení zástupcovia, podporovaní nevolenými zástupcami z EU tvrdia, že ľud je príliš nekompetentný na to, aby ho mohli nechať vládnuť sám. Nekompetentnému ľudu je tak treba vždy v období volieb za drahé peniaze vtĺkať do hláv mená volených zástupcov, ktorých má na lístkoch označiť.

Radi by ľud, za primeranú odmenu, zastupovali naveky.

Na ťahu je ľud…

A načo tá storočná história?