Domino Svetík

Bez veľkých revolúcií nám pomaly končí EU. Vyrástla do podoby byrokratického monštra, ktoré nedokázalo zabezpečiť  v plnej  miere všetkým členom to, čo sľubovalo – rovnosť štátov, voľný pohyb tovaru a osôb, férový trh pre všetkých, bezpečné hranice, vyrovnanie rozdielov medzi štátmi a vyrovnanie životnej úrovne všetkých jej obyvateľov.

Končí rozpačito, keď jej najvyšší predstavitelia ju neriadia a jednotlivé štáty si berú svoje právomoci naspäť. Bruselské ,,politbyro“, žijúce mimo realitu, nedokáže reagovať na problémy vo vnútri a nedokáže ustáť ani tlaky zvonka.

Kormidlo potápajúcej sa EU chytila do ruky Angela Merkel a snažila sa nahradiť neschopných lídrov, Junckera a Tuska. Po sérii chaotických rozhodnutí sme na ,,plytčine“.

Nie je treba z EU dokonca ani vystupovať.

Do podpalubia už valí voda, hoci na palube 1. triedy ešte prebieha banket.

For market! Not for biznis.

Eu mala vytvoriť rámec, jednotné pravidlá. Trh pre všetkých. Vytvorila však nerovnoprávny priestor pre  – biznis.  Ale iba pre veľkých. A veľký biznis si rýchlo ,,sprivatizoval“ trh. A slobodný trh prakticky zničil, pričom politici a médiá nás roky držia v informačnej bubline, že takto to má byť a všetko je v poriadku. Cesta ako z toho von, nie je fúzovanie, až do stavu, kedy celý svet bude vlastniť jedna megafirma – to ľuďom so zdravým rozumom začína byť jasné.

Podnikanie malo byť jednoduché, s minimálnou byrokraciou, a prijateľnými daňami.

Starý systém: Výhra – prehra, teda davoelitársky systém, mala nahradiť systémom: Výhra – výhra.  A výsledok? Zruinovala a totalitným, nedemokratickým spôsobom umožnila zruinovanie štátov vovnútri EU (Cyprus, Grécko), a podieľala sa na imperiálnom a intervenčnom rozbití štátov mimo EU (Líbya, Sýria).

A pošliapala aj právo jednotlivca na slobodu a riadenie vlastného života – chce riadiť  a deformovať naše životy pomocou  byrokracie, neférových daní na jednej strane a neférových dotácií na strane druhej. Pošliapala a dezinterpretovala dokonca aj vlastné pravidlá a právne predpisy.

Je EU riadená zvonka?

Nepochybne.  Je evidentné, že tí, čo vystupujú, ako jej lídri, sú v skutočnosti hovorcovia a vykonávatelia pokynov tzv. Nadnárodného riadenia, ktoré je za oponou.  Môžme si za ním predstaviť korporácie, koncerny, banky – majiteľov kapitálu, ktorí sú majiteľmi politikov. Moc v pozadí, syndikát. Takéto riadenie je však mafiánske. Dôkazom je aj to, že v posledných mesiacoch sa ,,riaditelia“ stratili a riadením bola poverená Angela Merkel. Že to nikto nekomentoval, ani nikto neprotestoval je príznačné.

Politici jednotlivých štátov sú väčšinou bezohľadní karieristi, ktorí vždy myslia na svoj profit a ľudia sú slabí, apatickí a manipulovaní médiami a politikmi do presvedčenia, že nič nezmôžu.

Príklad:

Manipulácia je obrovská. Pozrime sa na Ukrajinu: na námestí za asistencie západných politikov (a tajných služieb), ,,ich vodcovia“ hlásali koniec nespravodlivosti, koniec oligarchov, koniec mafiánskeho a davoelitárskeho riadenia krajiny. Výsledok: Krajinu drancujú oligarchovia, mafiáni, zločinci, šialenci, banderovci a fašisti, ktorým konanie schvaľujú a pokyny udeľujú, teda Ukrajinu de facto riadia – politickí predstavitelia USA.

Nadnárodné riadenie nie je demokracia.

Sily Nadnárodného riadenia, ktoré EU vytvorili, sa ju chystajú preformátovať. Nie reformovať, nie opustiť davoelitársky model. Spôsobov je mnoho: Vytvorenie krízy, strachu, migrácia, teroristické útoky, obraz nepriateľa, hospodársky rozvrat, existenčné problémy, chaos, vojna.

Mnohé z vyššie vymenovaného sú vlastne prvky riadenia davoelitárskej spoločnosti v akej sa v súčastnosti nachádzame. Sú vnášané do spoločnosti systematicky, aby vytvorili energetické potenciály pre ciele, ktoré chcú dosiahnuť: Vytvorím krízu – kríza vytvorí paniku – panika vytvorí násilie – násilie zapáli revolúciu – revolúcia vytvorí stav, aký som zamýšľal dosiahnuť. A ak nie, vytvorím aspoň chaos, ktorý rozbije to, čo som chcel rozbiť a vytvorí nový  energetický potenciál pre status/cieľ, ktorý plánujem dosiahnuť.

Na Ukrajine sa Nadnárodnému riadeniu nepodarilo dosiahnuť stav, aký bol plánovaný. Ukrajina je však v stave chaosu, ktorý vytvára energetické potenciály pre plánovaný cieľ a tým cieľom môže byť aj: Vyvolanie vojny Ukrajiny s Ruskom – zapojenie NATO a zapojenie EU (teda nás)!

 

Je tu niekde nádej?

Štáty, ako Grécko sa môžu roky potácať od chaosu ku kríze a od krízy k revolúciám, kým sa im podarí nájsť riešenie. EU im ho neponúkla – naopak, na dosiahnutie svojich cieľov sa neštítila podporiť zablokovanie úspor obyvateľstva, aby donútila politikov konať tak, ako potrebovala.

Grécko je v stave krízy, v stave chaosu a blíži sa k panike – Atény už vytvárajú tlak na štáty v únii, ktoré by mali niesť podľa zadania rozloženie migračnej ťarchy. Ak tieto štáty tomuto tlaku podľahnú, stratia kontrolu nad riadením niektorých procesov v štátoch. To vyvolá krízu…atď.

Atény v skutočnosti opäť nemajú na splátky svojho megadlhu. V ďalšej fáze budú chcieť vymeniť zadržanie migrantov za peniaze, ale najneskôr v lete táto špirála povedie k ,,prúseru“, aký sme sledovali pred rokom.

Cyperčanom EU dokonca ich vlastné peniaze vzala. V tom je treba vidieť testovanie postupov voči ,,neprispôsobivým“ štátom a môžeme sa toho dožiť aj u nás.

Tieto a ďalšie štáty, budú teda hľadať vlastnú cestu a vlastné vízie o naplnení zmluvy, medzi občanom a štátom, želajme im lídrov, ktorí pracujú pre svoju krajinu a nie iba pre seba – ale, vidíte v týchto chaotických a zmätočných špirálach zo strany EU nejaký systém?

Británia, tá vždy bola ,,jednou nohou v Amerike a druhou v Európe“, takže tá je fakticky (tiež) mimo EU.

Nemecko a Francúzsko si svojou doterajšou vazalskou politikou voči Nadnárodnému riadeniu a USA na jednej strane a ,,kápovskou“ politikou voči slabším krajinám na druhej strane, vytvorili energetický potenciál na revolúciu.

Asi to tak má byť – Nemecko sa musí vymaniť spod práv kapitulácie a spod správy USA, ktoré po porážke v 2. sv. vojne získali ako korisť najskôr Západné Nemecko a po zjednotení v r.1991, celé Nemecko a do dnešných dní ho riadia.

A čo Slovensko?

Slovensko má šancu na posun vpred. Je veľmi pravdepodobné, že na troskách EU vyrastie niekoľko ,,voľných združení“, ktoré preberú výhodnú časť agendy EU a vznikne tým niečo, čo bolo ohlasované, ako ,,dvojrýchlostná EU“.

Euro bude prvým problémom, a ďalšie sa budú valiť za ním, ale tlaky na súdržnosť budú rovnako veľké, ako tlaky odstredivé.

Akú má Slovensko kontrolu nad menou, ktorú používa dnes? Žiadnu. Nula, nula – nič. Naopak, Gréci si vyskúšali, kto má kontrolu nad menou, ktorú používajú – nevedia presne jeho meno, ale vedia, že ten ,,Niekto“ má dostatočnú moc, aby nepustil k vlastným úsporám všetkých obyvateľov Grécka – a to muselo byť kruté zistenie.

Ekonómovia vovnútri EU sa často pýtali: ,,Nemohli sme si tieto výhody dávno zazmluvniť medzi sebou, bez tých nevýhod?“

Predtým to však nešlo, keďže EU je systémový projekt nadnárodného riadenia, kroky mimo kontrolu tohto systému sa neakceptujú.

Existuje šanca…

Ak sa nám však zdá, že zavedenie hodnôt, kvôli ktorým sme vstúpili do EU: Sloboda, voľný pohyb osôb a tovaru, demokracia, právo, tolerancia a vyššia životná úroveň sú na dosah, spomeňme si na Ukrajinu a nepodceňujme silu ,,systému“.

V4 môže byť pre mnohých určitou nádejou, v prípade rozpadu EU, ale to iba na prvý pohľad. Lavírujúce Česko od Mníchovskej dohody nenašlo ,,vnútorný pokoj“ . Jeho politické turbulencie   nedávajú pozitívne vyhliadky do budúcnosti ani pre Česko samotné, ani pre jeho partnerov.

Poľsko je ,,trójskym koňom“ USA v tejto oblasti a ich politici zatiaľ držia ,,lajnu“, čo z nich robí síce čitateľného, ale nie bezpečného partnera.

Maďarsko má (z pohľadu Nadnárodného riadenia), chybu v systéme: G. Soros vyhlásil, že Viktor Orbán je jeho najhoršia investícia – to je príklad toho, že politik na čele krajiny vykĺzol z pod kontroly ,,riadiaceho dôstojníka“ zo štruktúr Nadnárodného riadenia.

Toto sa bude nepochybne snažiť Orbána, ako zlú súčiastku, zo systému odstrániť.

Slovensko zatiaľ, podobne, ako Poľsko, podlieha riadeniu z USA. Všimnite si, kto je prezident, kto poradcovia, ktorí ľudia sú v štruktúrach významných NGO, ako USAID, alebo Open Society, kto je MZV a pod.

Fico, aj Kaczynski sú síce za svoju politiku, výroky a rozhodnutia, kritizovaní z Bruselu, ale nie z Washingtonu.

Ako vždy, nezostáva nám, iba čakať. Politické lavírovanie nemusí vzbudzovať sympatie, dokonca nemusí byť ani pochopené, napriek tomu je to jeden z prostriedkov k dosiahnutiu cieľa.

Problémom však často býva cieľ.

A máme nejaký?

Ako som spomenul v nadpise, loď EU je na plytčine. A teraz ,,babo raď“ – vyskakovať, opravovať ju, ťahať do hlbšej vody, alebo ju opustiť a stavať ďalšiu? Svoju, alebo zase spoločnú?

A s kým áno a s kým nie?

Nuž, tu je každá rada drahá, drahá…

Belgičan J. Bricmont, autor Humanitárneho imperializmu:

,,Tí istí ľudia, ktorí schvaľovali agresie, intervencie a rozbitie štátov, čo viedlo k nekonečným vojnám, ktoré produkujú nekonečný prúd utečencov, dnes tlačia týchto utečencov do EU a od obyvateľov žiadajú, aby týchto vítali.

Najskôr vytvorili chaos tam a teraz tlieskajú chaosu u nás“.

domino svetík