Založ si blog

Hladomor na Ukrajine v r. 1930 – 1933.

O hladomore na Ukrajine v r. 1930 – 1933 (Wikipédia), v poslednej  dobe koluje niekoľko legiend. Medzi tie hlavné patrí:

1. Počet obetí bol údajne 3 – 7 miliónov.

Napr. ruský demograf R.Erlichman  hovorí medzi rokmi 1929 – 1933 o obetiach v množstve 5,2 mil. ľudí, pričom ako všeobecnú príčinu hladu, uvádza násilnú kolektivizáciu s jej dopadmi na populáciu

2. Hladomor bol umelo vyvolaný, resp.Stalin tento hladomor priamo riadil, či nariadil, s cieľom vyhladiť časť obyvateľstva Ukrajiny.

3. Drobní roľníci a kolchozy boli nútení odovzdávať obilie napriek tomu, že im samým nezostalo na obživu, ani na nasledujúcu sejbu a kto nesplnil povinné dávky, bol prenasledovaný, kto si obilie schoval, aby jeho rodina nehladovala, bol zastrelený.

Poďme sa pozrieť na niektoré dostupné fakty z tej doby, pozrime si noviny, alebo správy polície, či priamo vyjadrenia najvyšších predstaviteľov ZSSR, či Ukrajiny.

Obraz si urobíte sami, resp. môžete si urobiť v tejto veci vlastný prieskum, pretože tento článok určite nepokryje všetky oblasti tohto problému.

Situácia v ZSSR a v susedných štátoch v r. 1930 – 1933.

Ukrajina v tých rokoch bola súčasťou ZSSR a hladomor, teda stav, keď od hladu umrie nejaká masa ľudí (desiatky,stovky, či tisíce), v ZSSR na začiatku 30 – tych rokov, naozaj bol. Najviac bola postihnutá Ukrajina, Povolžie a Severný Kazachstan, pričom informácie úradov a vlády hovorili o problémoch s produkciou obilia a problémoch so zásobovaním. Dlhotrvajúce suchá v tých rokoch a choroby obilia, napr. hrdza, viedli k neúrode (- 20, až 50 % pokles výnosov, oproti rokom 1928 – 29), nielen na Ukrajine, ale aj v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a ďalších štátoch.

Je treba povedať jednu vec: spätne a exaktne je veľmi ťažké určiť, že ak je človek podvyživený, čo v tých časoch bolo množstvo ľudí, koľko z nich umrelo priamo od hladu a koľko kvôli tomu, že podvýživa viedla k oslabeniu imunity, následkom čoho množstvo ľudí mohlo umrieť na infekcie, vírusové ochorenia, atď.

Známa epidémia Španielskej chrípky v r. 1918 – 1920, teda po prvej svetovej vojne vraj vo svete zabila 20 – 40 mil. ľudí, pričom v Španielsku to bolo údajne až 8 mil. ľudí.

Pozor! V rokoch o ktorých hovoríme, patrili časti dnešnej Ukrajiny včetne Ľvovskej a Tarnopolskej, Huculskej, či Volyňskej oblasti Poľsku. A hlad bol aj tam a ľudia umierali aj tam. Dnes, keď je Ukrajina jednotná, sa sčítavajú mŕtvi,  tí, ktorí žili na Ukrajine, ako súčasti ZSSR a tí ktorí žili na Ukrajine, ako súčasti Poľska. A v Poľsku bol kapitalizmus.

 

Demografický vývoj na Ukrajine a export obilia zo ZSSR, v r. 1930 – 1933.

Rok                             Počet obyvateľov                Export obila

1930                             30 652 000                             2,5 mil. ton

1933                             32 157 000                                740 tis. ton

Zaujímavosťou je, že ZSSR bol viazaný medzinárodnými zmluvami k vyšším vývozom obilia,  ako v r. 1930 – 33 skutočne vyviezol, začo bol sankcionovaný tým, že mu nebolo umožnené v čase hladomoru nakúpiť obilie vo svete. Obilie a potraviny boli však nakupované napr. v Iráne a Turecku, a následne distribuované do postihnutých oblastí, pričom tam dochádzalo k rozkrádaniu tejto pomoci, čo dokazuje práve správa o obrovskom počte tajných mlynov z tých rokov.

Správa o hlade

GPU Ukrajiny(predchodca KGB), z 12.3. 1933 píše v správe o hlade: ,,Najväčší počet prípadov hladu bol v priebehu januára  a februára 1933 v Dnepropetrovskej a Kyjevskej oblasti, kde tento jav mal masový charakter a kde bolo zaznamenané najviac rodín ohrozených hladom a chorobami s príčinou smrti. Najviac postihnutí sú kolchozníci (pracujúci v poľnohospodárskych družstvách), ktorí v minulom roku odpracovali minimálne množstvo dní a od družstiev nedostali plnú mzdu, ani také množstvo naturálií (obilia a potravín), ako pracovníci s riadnym počtom odpracovaných dní. Ďalej boli zistené machinácie a krádeže obilia, takže naturálie v plnej výške nedostali ani poctivo pracujúci. Najvážnejšie problémy hladu sú však u roľníkov mimo kochozov, ktorí si nedopestovali dostatočné množstvo potravín. Hladujúci pritom jedia kukuričné byle, steblá, plevy z prosa a šupky zo zemiakov, melónov a pod. Zaregistrované sú prípady jedenia mäsa z mačiek, psov a koní. Zaznamenané bolo 28 prípadov kanibalizmu (na celej Ukrajine)”.

Nepíše sa však o počtoch mŕtvych.

                    Vedenie Ukrajiny sa snažilo tajiť prebiehajúcu tragédiu.

V Novembri 1933 píšu členovia vedenia Ukrajiny Stalinovi, Kaganovičovi a Molotovovi:,,Ukrajina k 6.11.1933 ukončila zber všetkých kultúr a vo všetkých sektoroch s vynikajúcimi výsledkami…”

Podpisy: Kasior, Postašov, Čubar.

                    Správa ekonomického odboru GPU z novembra 1933:

,,V Odesskej oblasti bolo zistených 264 nelegálnych mlynov, v Petrovskej 29 mlynov, vo vinickej 38 mlynov, celkove za 20 dní bolo zistených a uzavretých 720 tajných mlynov. Venujte pozornosť tomu, že sa jedná o regióny s vysokou úmrtnosťou.”

Čo to znamená? Že v týchto mlynoch sa mlelo neevidované zrno, ktoré bolo mimo oficiálnych štatistík, teda existoval čierny trh, ktorý časť obilia, určeného pre výkup a spotrebu jednoducho absorboval.

Štát od roľníkov a kolchozov obilie vykupoval.  Teda za obilie boli platené výkupné ceny – určené štátom. Na čiernom trhu však boli ceny vyššie a výnosy nešli do spoločnej kasy.

                              Ako reagoval Stalin?

Stalin na konci roku 1933 píše šéfovi Ukrajinského ÚV, Kasiorovi:

,,Podľa správ zo situácie na Ukrajine získavam dojem, že štát v niektorých oblastiach Ukrajiny prestal existovať. Žiadam, aby orgány Ukrajiny preverili situáciu a informovali o prijatých opatreniach”.

Od r. 1934 začala vláda ZSSR vyšetrovanie udalostí rokov 1930 – 1934. Najvyšší Ukrajinskí predstavitelia, Kasior a Čubaj boli súdení, odsúdení a v r. 1939, popravení!

Situácia bola zlá aj v kapitalistickom Poľsku a Rumunsku

Poľské noviny Nový čas píšu v r. 1932:

,,Na Huculštine (časť dnešnej Ukrajiny patriacej vtedy Poľsku), 88,6% všetkých ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve v r. 1932 hladuje. Ľudia pozvoľna opúchajú z hladu a umierajú v práci. V miestach s hladom sa šíri brušný týfus a tuberkulóza”. Podpísaný korešpondent Rawski.

Rumunské noviny Besarabská pošta v r. 1932:

,,Besarábia prežila dva roky hladu, s ľudskými obeťami”.

Tieto dobové správy hovoria o tom, že neúroda, hlad a epidémie boli v rokoch po 1. sv. vojne nie iba javom v ZSSR, ale aj v štátoch kde nebola kolektivizácia a už vôbec nie socializmus.

                Koľko ľudí umrelo v r. 1930 – 1933 následkom hladu na Ukrajine?

Presný počet obetí sa nedozvieme. Nie je možné, ani pri mravenčej práci historikov presne určiť, kto umrel iba od hladu, alebo kto umrel na následky chorôb , ktoré prepukli v dôsledku podvýživy, na ktorú by inak neumrel. V archívoch sa však skrývajú, aj vzhľadom na súdne procesy v súvislosti s hladom, proti konkrétnym ľuďom, určite ďalšie relevantné fakty.

Takisto je veľmi problematické obviňovať Stalina, že hladomor spôsobil, pretože situáciu Moskva dokázateľne riešila. Situácia bola podobná v okolitých štátoch, kde tiež panovala neúroda a kde tiež umierali ľudia, pričom v rámci ZSSR hlad nebol iba na Ukrajine a takisto na Ukrajine nebol hlad plošne, ale iba v niektorých konkrétnych oblastiach.

Historik B. Julin:,,V priebehu hladomoru mohlo od hladu umrieť na Ukrajine okolo 200 tisíc ľudí. V dôsledku podvýživy a z nej prameniacich chorôb s následkom smrti, mohlo umrieť ďalších až 400 tisíc ľudí. Celkovo tak mohlo z týchto príčin v r. 1930 – 1933 umrieť na Ukrajine až 600 tisíc ľudí, čo je obrovská tragédia.”

Odpovede na tvrdenia okolo Ukrajinského hladomoru.

1. Bol počet obetí 3 – 7 miliónov?

Vývoj populácie Ukrajiny vykázal medzi rokmi 1930, až 1933 nárast o cca 1, 5 mil. ľudí. Ak by v tých rokoch iba pre hlad umrelo 3 mil. ľudí, čiže 10% populácie a k tomu by sa priradila bežná, iste tiež zvýšená úmrtnosť, je nepravdepodobné, že v r. 1933 by bolo o 1,5 mil. obyvateľov viac, ako v r. 1930.

Napríklad v r. 1993 mala Ukrajina 52 mil. obyvateľov a v r. 2013 iba 45 mil. Demografický vývoj nie je smerodajným údajom o tom, koľko ľudí umrelo v dôsledku hladu a v dôsledku stresu a chorôb vyvolaných hladom.

2. Bol hladomor riadený Kremľom?

V tých časoch roky trvajúce sucho a choroby obilia spôsobili masívne zníženie úrody aj v iných častiach ZSSR a aj v okolitých štátoch, kde tiež ľudia od hladu umierali. Moskva v reakcii na hladomor znížila vývoz obilia a saturovala cez miestne vlády, postihnuté oblasti. Aj vinou prerozdeľovaniu, sa pomoc nedostala do postihnutých miest, bola korupcia a krádeže a utajovanie zo strany miestnej vlády, o čom svedčia aj procesy s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny.

3. Bola úroda jednoducho roľníkom a kolchozom zhabaná?

Existoval štátny výkup za štátom určené ceny. To pravdepodobne v mnohých prípadoch viedlo k hláseniam o nižších výnosoch, zatajení časti produkcie, aby mohla byť  použitá pre ďalšiu sejbu, vlastnú spotrebu, alebo predaná na čiernom trhu. V prípadoch, kedy toto bolo zistené, dochádzalo k procesom z tzv. kulakmi a trestom bola obvykle smrť. Takýchto procesov bolo v ZSSR tisíce a obžaloba trvala na spáchaní trestných činov, ako rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, sabotáž, rozvracanie štátu, sabotovanie zásobovania. V takom prípade dochádzalo aj k zhabaniu majetku, čo mohlo viesť k zhoršeniu sociálnej situácie v mnohých oblastiach.

 

        Zaujímavá štatistika: Počty uzavretých sobášov.

Na Ukrajine bolo iba v r.1933 uzavretých 229 571 sobášov!

To je priemer 629 sobášov na každý deň v r. 1933.

Ak by v tých časoch umrelo 3 milióny ľudí hladom, čo by predstavovalo 10% populácie Ukrajiny, uzavrelo by ďalších takmer 460 tisíc ľudí na pozadí takejto tragédie manželstvá?

                               Záverom.

O tejto tragédii sa v ZSSR ,,cudne” mlčalo a preto sa vynorilo veľa teórií tak v súvislosti s udalosťou, úlohou, ktorú hrala vláda na čele so Stalinom, aj s počtom obetí.

V každom prípade to je memento, ktoré nám pripomína, že vlády na celom svete aj dnes robia s obyvateľstvom sociálne experimenty, ale hlavne – nehovoria nám pravdu.

S úctou

Dominik  Svetík

Zdroj: B. Julin.

 

Globalizácia, geopolitika a štát.

02.02.2017

Globalizácia je objektívne postupujúci proces, do ktorého sme vtiahnutí všetci. Ležiac na afrických plážach, počúvame americkú hudbu, a chlipkáme talianske víno... Ale pozor! Nemýľme si viac »

Rok 2017: Dávam , , boľševikovi z Bruselu, ” rok. Maximálne dva.

03.01.2017

V r. 2017 si svet pripomenie 100 rokov od VOSR, teda od tzv. boľševickej revolúcie v Rusku. Jej organizácia, financovanie, ideológia a príprava kádrov to všetko bolo chystané mimo Ruska a tak viac »

Organizácia štátu zaostáva za technickým a technologickým vývojom.

01.12.2016

Niekoľkokrát som vo svojich článkoch spomínal, že dejiny sa zrýchľujú, pričom som presne nevysvetlil, čo tým myslím. Astronómovia vyslovujú na pozorovaniach založené hypotézy, že vesmír viac »

SaS, Richard Sulík,

Sulík vyzval špeciálneho prokurátora Kováčika, aby odstúpil

24.02.2017 13:09

Líder strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík vyzval špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, aby sa vzdal svojej funkcie.

hviezdko

Bratislava prišla o nehnuteľnosť v centre, Nesrovnal chce nájsť riešenie

24.02.2017 13:07

Podľa primátora Bratislavy Iva Nesrovnala by sa malo nájsť iné riešenie, ako je predaj väčšinovej časti bytového domu súkromnému vlastníkovi.

velvystlanec, ukrajina, jurij muška

Ukrajinský veľvyslanec: Sme súčasťou odporu proti ruskej hrozbe

24.02.2017 13:00

"Prvoradou otázkou dneška je bezpečnosť, čo potvrdilo aj nedávne rokovanie v Bavorsku," povedal pre Pravdu nový ukrajinský veľvyslanec v SR Jurij Muška.

Mósul, iračania, irak, vojaci, policajti, polícia

Čech, ktorý chcel bojovať za Islamský štát, putuje do väzenia

24.02.2017 12:44

Na 39 mesiacov väzenia odsúdili v piatok v Plzni mladíka, ktorý chcel odísť bojovať do Sýrie na strane takzvaného Islamského štátu (IS).

Domino Svetík

Sú tmavé miesta, do ktorých je treba priniesť svetlo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 130
Celková čítanosť: 969962x
Priemerná čítanosť článkov: 7461x

Autor blogu