Založ si blog

21. august 1968: Logický mocenský ťah Moskvy.

Ešte v priebehu II. svetovej vojny si víťazné mocnosti, ZSSR, USA a V. Británia, zmluvne dohodli povojnové usporiadanie Európy, na Jaltskej konferencii. Dohodli sa  na demilitarizovaní Nemecka – agresora, ktorý vojnu rozpútal a na jeho rozdelení na štyri okupačné zóny. Na časti územia vznikol nový štát, NDR, v ktorom rozmiestnil svoje vojská hlavný víťaz vojny, ZSSR, krajina, ktorá materiálne, aj ľudsky niesla najväčšiu záťaž. Sovietskych ľudí padlo v 2.sv. vojne viac, ako 20 miliónov. Ostatní spojenci na čele s druhým hlavným víťazom vojny, USA, vytvorili zo zvyšku Nemecka, ktoré spadalo do ich okupačných zón, Spolkovú republiku Nemecko.

(Nižšie v článku sa nachádza stenografický záznam rozhovoru Brežneva s Dubčekom, po jeho zatknutí a prevezení do Moskvy).

Účel rozdelenia bol jasný. Víťazi sa nasťahovali na územie porazeného protivníka, aby si vlastnou prítomnosťou zabezpečili platenie reparácií, teda vojnových škôd, ktoré utrpeli. Samozrejme, k tomu bolo treba naštartovať v oboch častiach Nemecka hospodársky život, aby bolo aj z čoho brať a aby aj Nemci nepomreli od hladu.

Na Jalte bolo dohodnuté, že Nemecko zaplatí víťazom vojnové reparácie vo výške 22 miliárd Dolárov, z čoho polovica mala pripadnúť ZSSR. Obidva Nemecké štáty tak od začiatku okupácie museli strpieť a živiť pomerne veľké armády.

 USA získali priestor pre základne v Európe, z ktorých mohli účinne kontrolovať a riadiť Nemecko, a z ktorých dovideli na svojho protivníka – ZSSR.

                    Rozdelenie na socialistický a kapitalistický tábor.

Jedným zo záväzkov, ktoré Stalin na Jalte podpísal, bol aj ten, že ZSSR v štátoch, spadajúcich do jeho sféry vplyvu umožní demokratické voľby. To sa, samozrejme, nestalo. Jedným  z hlavných filozofických rozporov medzi socializmom a kapitalizmom, je ten, že v kým v kapitalizme, alebo v tzv. demokracii existuje voľná súťaž politických strán, ktoré vo voľbách súťažia o právo zostaviť vládu a vládnuť do ďalších volieb, marxistická filozofia socializmu je založená na princípe triedneho boja, v ktorom víťaz (komunisti, socialisti), po revolúcii a zoštátnení výrobných prostriedkov ustanoví v štáte jedinú politickú silu, napr. komunistickú stranu. Voľby už nie sú výberom medzi niekoľkými stranami, ale iba výberom kandidátov, ktorých ponúka vládnúca strana. V socializme je súťaž politických strán filozoficky a principiálne neprípustná, vedúca úloha jednej strany je spravidla zakotvená v ústave.

Z vyššie uvedeného je jasné, že takýto systém je z hľadiska riadenia štátu, zdrojom vnútorných konfliktov a je dlhodobo udržateľný iba silou, pretože ľudia si prirodzene chcú vyskúšať aj niečo iné.

Spojenectvo ZSSR, USA, V. Británie a Francúzska  rýchlo chladlo, až sa premenilo v stav, ktorému hovoríme Studená vojna.

Obidva, neskôr nepriateľské tábory si vytvorili hospodárske, aj vojenské zoskupenia, do ktorých zaradili aj krajiny, patriace do ich sfér vplyvu.

Vzniklo NATO a Varšavská zmluva, ktoré boli na ,,svojej“ strane Železnej opony prezentované, ako prísne obranné zoskupenia, dnes však už všetci vieme svoje.

                      Situácia v Československu.

ZSSR mal vojská rozmiestnené vo svojich satelitných štátoch, ČSSR, ktoré však tvorilo nárazníkovú zónu v prípade útoku NATO, odmietalo v 60-tych rokoch 20-teho storočia, podpísať so ZSSR zmluvu o rozmiestnení vojsk na svojom území. Z vojensko strategického hľadiska to bol postoj naivný a dlhodobo neudržateľný, pretože ČSSR malo významnú dĺžku hranice so SRN. Preto aj, za prispenia diplomacie ZSSR, prvý tajomník strany a prezident republiky Antonín Novotný opustil svoje funkcie. Na poste prezidenta ho nahradil Ludvík Svoboda a na poste prvého tajomníka strany Alexander Dubček.

Po Stalinovej smrti, Chruščovovom nástupe a odmietnutí Stalinovho kultu osobnosti, nastalo medzi pospolitým ľudom všeobecné očakávanie pozitívnych spoločenských zmien. Dubček, ktorý síce bol presvedčený komunista, ale pri práci v rehabilitačnej komisii obetí politických procesov z 50-tych rokov zistil, že systém nespravodlivo postihol množstvo nevinných ľudí ( a nešetril ani komunistov,) sa v januári 1968, v pozícii prvého tajomníka KSČ, vynoril, ako politik naklonený reformám.

Alexander Dubček začal veľkolepo. Pod jeho vedením bol schválený Akčný program strany, ktorý zavádzal demokratizačné a pluralitné prvky riadenia spoločnosti, takmer do všetkých štruktúr v štáte a smeroval k tzv. ,,socializmu s ľudskou tvárou“, čo je z filozofického hľadiska hybrid. Ak v marxistickom socialistickom systéme povolíte súťaž viacerých politických strán, tak sa vám to celé zrúti, pretože ak vyhrá strana, ktorá má v programe voľný trh a súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, tak v priebehu svojej vlády vlastne zavedie kapitalizmus.

V socializme je preto zákaz plurality a súťaže politických strán zásadnou podmienkou pre zachovanie systému.

A Dubček svojimi demokratizačnými krokmi, práve k oslabeniu systému smeroval. Na jeho hlavu sa vzniesla vlna kritiky.

Ak by však Dubček bol v r. 1968 Brežnevovi vyhovel a ustúpil požiadavke vojenskej prítomnosti armády ZSSR na našom území, bol by Brežnev oveľa blahosklonnejší k jeho reformám, vedomý si faktu, že armáda mu ,,úlety reformného prvého tajomníka“, postráži a zabezpečí strategickú západnú hranicu bloku.

Vonku predsa len zúrila Studená vojna, dochádzalo k vzájomným provokáciám a ZSSR si nemohlo dovoliť stratu tak významného satelitu. Veď v ČSSR začali byť populárne aj reči typu:,,vystúpme z Varšavskej zmluvy a buďme všetci priatelia“. To bola v danej situácii naozaj provokácia voči ZSSR.

                       Prečo?

Z pohľadu ZSSR aj preto, že kým na jednej strane Nemecko, V. Británia, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko, sa, ako účastníci Mníchovskej konferencie v r. 1938 postarali o rozbitie Československa, keď si najskôr Nemecko pripojilo Sudety s tromi miliónmi obyvateľov, neskôr si Maďarsko pripojilo takmer 20% územia Slovenska, Poľsko zabralo Těšínsko a časť severného Slovenska a celé to skončilo 14. marca 1938 vyhlásením samostatného Slovenského štátu a 15. marca 1938 vpochodovali Nemecké vojská do Českej republiky a vytvorili z nej kolóniu  – Protektorát Čechy a Morava, tak na druhej strane ZSSR Nemecko vojensky porazil a vytlačil ho zo svojho územia, ako aj z veľkej časti územia Česka a Slovenska. Navyše Stalin po schôdzke s Benešom, u spojencov presadil zrušenie Mníchovskej dohody a návrat hraníc ČSSR do stavu pred Mníchovom, teda pred 1.10.1938.

ZSSR sa hlavnou mierou zaslúžil o znovuvytvorenie Československa.

Predstavte si, že by Američanov podobne provokovali Nemeckí politici. To bolo nemysliteľné. Američania svojimi posádkami v Západnom Nemecku situáciu kontrolovali  (a doteraz kontrolujú), takisto ako aj Nemeckú politickú scénu.

Brežnev Dubčeka niekoľkokrát varoval na stretnutiach v Moskve, Bratislave, aj v Čiernej nad Tisou, dokonca Sovieti deklarovali aj vstup vojsk na územie štátu, ktorý by chcel zaviesť ,,buržoázny pluralitný politický systém“, aby nedošlo k oslabeniu vplyvu socialistického tábora. Dubček a s ním celá ČSSR nemali krytý chrbát a vedenie štátu si krytie mohlo zabezpečiť už iba prijatím podmienok diktovaných Moskvou.

Akákoľvek Dubčekova myšlienka, že  danú situáciu sa podarí ustáť, bola z politického, aj vojensko-strategického hľadiska ,,neštátnická.“

          K vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR, nakoniec došlo v noci, z 20., na 21. augusta 1968                                                                                   

Dubček, Černík, Smrkovský, boli okupačnými vojskami zatknutí a odvezení do Moskvy. Stenografický záznam rozhovoru Brežneva s Dubčekom po zatknutí v Moskve.

V Moskve, za účasti Svobodu, Dzúra, Husáka, Biľaka, Jindru, Kriegela, Špačeka a ďalších členov Ústredného výboru KSČ, boli donútení podpísať tzv. Moskovský protokol, ktorým súhlasili s umiestnením Sovietskych vojsk na území ČSSR a ktorého ďalšie podmienky naštartovali začiatok ,,normalizácie“ v krajine.( F. Kriegel nepodpísal.)

II. časť stenografického záznamu rozhovoru Brežneva s Dubčekom v Moskve.

ZSSR umiestnil a na našom území potom kontroloval jadrové zbrane v podobe rakiet a delostreleckých granátov, ako odpoveď na mohutný americký jadrový arzenál, umiestnený v Nemecku. ZSSR nedôveroval našim politikom a preto potreboval mať priamu kontrolu.

Pri invázii zahynulo 108 občanov ČSSR a cca 500 bolo zranených.

Následná ,,normalizácia“ na dlhé roky znamenala koniec akýchkoľvek obrodných snáh o väčšiu demokratizáciu spoločnosti.

Venované pamiatke všetkých, ktorí položili svoj život v beznádejnej a zúfalej situácii, ktorí si však zachovali hrdosť a česť, za čo zaplatili cenu najvyššiu.

Patrí im moja úcta.

Dnes je ČSSR opäť rozdelené a k rozdeleniu došlo bez referenda.  ČR aj SR vstúpili, opäť bez referenda, do zoskupenia NATO a slúžia, ako nárazníkové štáty pri prípadnom vojenskom strete s Ruskom.

To už je, ale iný príbeh.

S úctou

Domino  Svetík

Základom suverenity je kontrola vlastnej meny.

07.01.2018

Ak sa niekto s vami háda o tom, ktorý štát na svete je suverénny, tzn. z vlastnej vôle a vôle svojej vlády vykonáva vnútornú aj vonkajšiu politiku, skúste sa spoločne dopátrať toho, či viac »

Firma v strate. Musí skrachovať? Podvádza? 1.

26.11.2017

Existuje médiami a politikmi živené tvrdenie, že ak je firma roky v strate a logicky teda neplatí dane, tak buď musí skrachovať, alebo podvádza. Pred rokmi túto vetu dokonca povedala B. Schmognerová viac »

Novým americkým prezidentom sa stal – Kongres?

05.08.2017

Iste ste v decembri 2016 zaregistrovali, že B. Obama na sklonku svojho vládnutia, vypovedal 35 ruských diplomatov (a špiónov), a tí dostali 72 hodín na odchod z USA. Rusi síce protestovali, ale viac »

john brennan

Trump zrušil bezpečnostnú previerku exriaditeľovi CIA

15.08.2018 21:48

Brennan je tvrdým kritikom Trumpa. Jeho tlačovú konferenciu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na júlovom helsinskom summite označil za "vlastizradnú".

Líbya, protesty, demonštrácie, Kaddáfi

V Líbyi odsúdili 45 ľudí na smrť za zabitie demonštrantov

15.08.2018 20:18

Odsúdili ich za spustenie paľby do ľudí protestujúcich proti Kaddáfímu v hlavnom meste Tripolis v auguste 2011.

Anton Šafárik

Vráti sa Šafárik do parlamentu?

15.08.2018 20:00

Stále nie je jasné, koho vlastne SIS informovala ohľadom údajného únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha.

Kongo, kdr, ebola, injekcia, vakcína

Nemecko poskytne ďalšie tri milióny eur na boj proti ebole v KDR

15.08.2018 19:51

Epidémia eboly vypukla na východe KDR koncom júla, len niekoľko dní po tom, čo ohlásili jej potlačenie na západe krajiny.

Domino Svetík

Sú tmavé miesta, do ktorých je treba priniesť svetlo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 134
Celková čítanosť: 1074342x
Priemerná čítanosť článkov: 8017x

Autor blogu