Založ si blog

Umberto Eco: Pražský cintorín.

Tento Eco sa nečíta ľahko. Ak ho chcete ,,zdolať” a pochopiť, musíte sa paralelne venovať kope historických udalostí a historických postáv. V samotnom románe, ktorého dej sa odohráva v druhej polovici 19. storočia, vystupuje naozaj plejáda známych historických osobností (Garibaldi, Dumas, Joly, Freud), s ktorými prichádzame do kontaktu prostredníctvom hlavného hrdinu Simone Simoniniho, tajnými službami vyhľadávaného výrobcu falošných dokumentov, ktorý svoj život prežije vo vlastnej schizofrenickej osobnosti, snažiac sa vypátrať, kto je ,,ten druhý”, čo s ním býva. Už teraz je to ,,masaker”, čo?

Popri úlohách  od tajných služieb, ktoré sa týkajú diskreditácie nežiadúcich osôb, podnecovania k vzburám, alebo priamo likvidácie politických oponentov, či dvojitých agentov, si u Simoniniho Ruská tajná služba objednáva dokument, ktorým chce upriamiť pozornosť cára na ,,odvekú snahu vyvoleného národa – Židov, uplatniť svoj historický nárok na vládu nad ostatnými národmi”. Áno, ide o ,,Protokoly sionských mudrcov”, kontroverzné dielo, ktoré sa stalo pre antisemitov naozajstným ,,kladivom na čarodejnice”.

Eco, ktorý vyštudoval filozofiu, sa vo svojich vedeckých prácach a esejach veľakrát zaoberal práve históriou programovo vytváraného antisemitizmu, mapujúc úsilie rôznych ,,organizácií o upriamenie pozornosti na spoločného nepriateľa.” Eco samotný v tejto otázke má jasno a v románe sleduje staršie literárne stopy, ktoré tvorcov Protokolov inšpirovali. Väčšina tých, čo si myslia, že Protokoly sú falzifikát, sa odvoláva na Maurice Jolyho a jeho ,,Dialógy v pekle…”, tvrdiac, že sú tam použité celé pasáže z tohto diela.  Eco však pátra ďalej…

A tak Simonini, ktorý na objednávku falšuje notárske zápisnice o prevode majetku,  absolvovuje slávnu výpravu s Garibaldim, pomáha infiltrácii tajných služieb medzi karbonárov, stretáva sa so slobodomurármi, jezuitmi, rosekruciánmi, keď je v úzkych neváha vraždiť, aby neskôr pokračoval v ešte temnejšej časti svojej kariery v Paríži, kde denne mení svoju identitu a takto komunikujúc so známymi postavami dejín, prechádza historickými udalosťami, ktoré stihne ovplyvniť. Zúčasňuje sa na falšovaní dokumentov k ,,Dreyfussovej afére”, ako nastrčený agent navštívi vo vezení Maurice Jolyho, autora ,,Dialógov v pekle, medzi Machiavellim a Montesquiem”, aby zistil, odkiaľ bral inšpiráciu Joly. Spýta sa Jolyho priamo na Eugéne Sua a jeho popis Jezuitského sprisahania a Joly sa začervená. Joly vo svojich ,,Dialógoch”, tieto diktátorské plány pripísal Napoleonovi III.  ( Vo Francúzsku  zaň dostal 15 mesiacov basy). Ak si však čitateľ dá tú námahu a Jolyho Dialógy si prečíta, zistí, že to nie je také jednoduché.                                                                                                                                                                                           V Dialógoch Machiavelli obhajuje koncepciu despotizmu, ktorú rozvinul vo svojom diele ,,Vládca” a cynicky vykresľuje technológiu Moci, ktorá po špirále opakujúcich sa historických udalostí, musí prihliadať na to, že jej najväčším nepriateľom je nevedomý ľud, ktorý v stave revolučnej nepríčetnosti dokáže odseknúť panovníkovi hlavu, aby moc odovzdal ešte väčším despotom, ktorí ho v chaose nechajú hladovať a krvácať, aby prišiel nový absolútny vládca a spravil poriadok. Montesquieu naopak obhajuje filozofiu liberalizmu, ktorú mu Machiavel bod po bode vyvracia, ako cestu do pekla, ktorá vedie k chaosu, chaos k teroru a teror k diktatúre, ktorá jediná je schopná obnoviť poriadok v spoločnosti. Machiavelli sa pre postavu svojho ,,Vládcu” nechal inšpirovať životom rímskeho vojvodcu a diktátora Sullu. A tak sa chtiac – nechtiac, pri hľadaní ,,optimálnej filozofie riadenia spoločnosti”, musíme pozrieť až do Antiky…

Eco je invenčný, rafinovaný a núti čitateľa, robiť si v tejto otázke vlastný výskum. Samotný názov ,,Pražský cintorín”, nie je zvolený náhodne a už tu sa prejavuje Ecova genialita a prešibanosť. Ak zistíme a uznáme, že tvorcovia Protokolov sa ,,nechali inšpirovať”, či presnejšie trochu vykrádali Jolyho (toto konštatovanie je však veľmi zjednodušené), tak stopa  od Jolyho vedie k Eugene Sue a jeho ,,Večnému židovi”, Dumasovi a jeho ,,Josephovi Balsamovi”, aby nás doviedla až ku skutočnému Simoninimu (naozaj historicky žijúcemu) ,,starému otcovi” už fiktívneho Simone Simoniniho, románovej postavy, ktorá všetky udalosti a osoby spája. Starý otec Simonini napísal istému jezuitovi, otcovi Barruelovi, autorovi ,,Pamätného spisu k dejinám jakobínstva”, historicky doložený list, v ktorom mu oznamuje, že: ,,Za všetkými tajnými spoločnosťami treba hľadať Židov, pretože ich nielen infiltrujú, ale aj zakladajú, za účelom zhromažďovať v nich všetkých voľnomyšlienkárov a tak mať pod palcom všetky snahy o revolúcie a vzbury v celej budúcnosti ľudstva, až do konca dní”… Dokumenty Simoninimu vraj odovzdal pred smrťou významný židovský rabín…  Hovoril som že to bude masaker.

K tomu názvu: ,,Pražský cintorín” sa nazýva kapitola z románu ,,Biarritz”, od Hermana Goedscheho, píšúceho pod pseudonymom Sir John Redcliffe. Ten sa ,,vraj” nechal inšpirovať práve Dumasom. A tak Eco sám úmyselne vstupuje do kruhu, aby aj jeho mohli označiť za ,,toho, čo sa nechal inšpirovať”.

Prečo Pražský cintorín? Preto, lebo tu sa mala údajne konať schôdzka rabínov dvanástich kmeňov Izraela, aby si stanovili ciele v politike, hospodárstve a financiách na najbližších sto rokov, do roku 1941.

A teraz trochu k Protokolom.

Pri Protokoloch existuje niekoľko rovín.

Prvou je zjavný agresívny jazyk tých, ktorí v nich zdôrazňujú jednotlivé body ,,stratégie na ovládnutie sveta”. Nie som si istý, či by aktéri mali potrebu neustále vyzdvihovať svoju nadradenosť nad ,,gojímami”, pomaly v každej vete a v každom odstavci a nechávali spolu s pragmatizmom pri ,,vytyčovaní cieľov”, zbytočne vytryskávať svoj hnev. To robí Protokoly podozrivými a je vidieť za tým snahu tvorcov, označiť židov, ako nepriateľa.

Druhou je ,,inšpirácia” tvorcov Protokolov niekoľkými, aj vyššie spomenutými dielami z minulosti, nielen antisemitskými, ale aj priamo Talmudom, Tanachom a ďalšími významnými knihami židovstva.

Treťou je obsahová odborná stránka. Tvorcovia Protokolov, sa nechali inšpirovať dielami skutočných znalcov, nielen technológie moci a štruktúry riadenia spoločnosti, ale je tu vidieť rukopis odborníkov na financie, burzu, menu, úroky, kontrolu bánk, zlata, kľúčovú úlohu kontroly tlače, kníh, autorov. Skrátka obsah Protokolov signalizuje, že inšpiráciou v pozadí boli osobnosti, ktoré sa vyznali v riadení spoločnosti, počnúc tvorbou rozpočtu, až po nuansy sociálnej politiky, problematiky školstva a univerzitného systému, v kreovaní zákonov a ústavy,  vo fungovaní strán, tajných služieb, polície, armády a súdnictva, parlamentu, diplomacie, skrátka v celej detailnej filozofii riadenia štátu a medzinárodného usporiadania.

Štvrtou je prognosticko – vizionárska rovina, ktorá poukazuje na to, že Protokoly mohli byť vypracované združením typu,, lóža”, (ale celkom pokojne aj tajnou službou), kde mohli byť jednotlivé ich odborné aspekty  rozdiskutované a dopracované. Veľmi veľa vecí, ktoré sú v nich spomenuté, napríklad vznik židovského štátu, obrovských korporácií riadiacich vlády, medzinárodné spoločenstvo štátov, menová politika, vymazávanie národných štátov, korumpovanie politikov a politických strán, likvidácia štátov prostredníctvom kontroly ich dlhu, intervencie a vojen, to všetko sa deje. Či je to všetko iba náhoda, alebo plán, alebo oboje, to je vecou úsudku čitateľa.

Protokoly vyvolali búrku antisemitských nálad, ktoré vyústili do pogromov a holocaustu, keďže ideológovia nacistov s nimi aktívne pracovali. Protokoly židom ublížili.

 Protokoly vyšli v Rusku, v r. 1905. Ich zostavovatelia, mohli byť inšpirovaní (napr.), dielom Alberta Pikea, amerického šéfa slobodomurárov v 19. storočí, ktorý písal takéto ,,prediktívne” diela. A samozrejme, vzťah Židov a nežidov je formulovaný už v Talmude. Ak ho nemáte, prečítajte si Bibliu.  Starý zákon.  Päť kánonických židovských svätých kníh, Pentateuch, považuje za svoje aj kresťanstvo, hoci židovský boh, si vyvolil iba židov a nie iné národy…

Filozofovia minulých storočí otázky štátu a práva, vyúsťujúce do dejinných slepých uličiek študovali a snažili sa hľadať filozofické, štátoprávne, ústavné aj ekonomické východiská, ktoré by boli pre svet riešením. Preto je nesporne možné, že tvorcovia Protokolov, pri koncipovaní prognosticko – ekonomicko – socálnych východísk a prognóz, sa nechali inšpirovať tými najväčšími filozofickými dielami minulosti.

Eco autorstvo pripisuje svojej románovej postave, necháva však čitateľovi priestor na svoj úsudok.

…a tak na konci svojej cesty Simonini, na príkaz Račkovského, aby ,,dielu” dodal na autentickosti, rozhodne sa osobne vykonať teroristický útok na práve prebiehajúcej stavbe Parížskeho metra. Vyzbrojený bombou vchádza do podzemia…

S úctou

domino  svetík

 

Absurdné divadlo západnej demokracie

09.04.2017

Slovo demokracia dnes už do úvodzoviek dávať netreba. Vieme, že je relatívna a každý ju pociťuje inak. Demokracia by možno, pre lepší prehľad, mala byť definovaná na stupnici od 1 - 10. viac »

Globalizácia, geopolitika a štát.

02.02.2017

Globalizácia je objektívne postupujúci proces, do ktorého sme vtiahnutí všetci. Ležiac na afrických plážach, počúvame americkú hudbu, a chlipkáme talianske víno... Ale pozor! Nemýľme si viac »

Rok 2017: Dávam , , boľševikovi z Bruselu, ” rok. Maximálne dva.

03.01.2017

V r. 2017 si svet pripomenie 100 rokov od VOSR, teda od tzv. boľševickej revolúcie v Rusku. Jej organizácia, financovanie, ideológia a príprava kádrov to všetko bolo chystané mimo Ruska a tak viac »

Mekka, moslim, Saudská Arábia

Saudská Arábia zmarila teroristický útok v Mekke

23.06.2017 23:32

Saudská Arábia zmarila teroristický útok vo Veľkej mešite v Mekke. Jeden útočník sa vyhodil do povetria potom, čo sa odmietol vzdať bezpečnostným silám.

Jiří Paroubek

Český expremiér Paroubek odišiel počas rozhovoru z rozhlasu

23.06.2017 22:16

Bývalý český premiér Paroubek odišiel počas živého rozhovoru v rádiu, keď sa mu po niekoľkých minútach prestali páčiť otázky moderátora.

Postrach Považia

Mafiánsky bos z Považia zavalil súd námietkami

23.06.2017 20:30

Hlavné pojednávanie s Miroslavom M., prezývaným aj Postrach Považia, na súde v Trenčíne sa ešte ani nezačalo a už je ohrozené. Pri predbežnom prejednaní totiž padala jedna námietka za druhou.

búrka, blesk

Viacero okresov na východe zasiahla búrková smršť

23.06.2017 20:07

Hasiči zasahovali postupne v okresoch Stropkov, Svidník, Bardejov a búrka sa neskôr presunula smerom na Domašu, sčasti zasiahlo Vranov nad Topľou a najviac postihnutým bolo mesto Humenné.

Domino Svetík

Sú tmavé miesta, do ktorých je treba priniesť svetlo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 131
Celková čítanosť: 1001177x
Priemerná čítanosť článkov: 7643x

Autor blogu